Prešla som ku skrinke, otvorila ju a prehodila si učebnice. Keď som ju zatresla škerila sa na mňa Alissa.
„Čo je?“ opýtala som sa.
„Čo ti sadlo na nos?“ odpovedala protiotázkou.
„Nič... Som v pohode.“
„Tak to si piš, že nie si. Čo ťa sere?“
„Nič.“
„Nezahováraj a vyklop to.“
„Sere ma to...“
„Už ste videli tých dvoch nových žiakov?“ vďaka Elizabeth som to nedokončila. „Ten chalan je fakt pekný. A tá baba je strašne zlatá.“
„Hmmm... Presne toto ma sere, drahá Alissa.“
„Aha,“ povedala. „Ale ak mám pravdu povedať... Už som ich videla. Tá baba bola taká... no... zdala sa mi nesvoja... a ten chalan bol tiež v rozpakoch... Ale musím uznať, že je zlatý.“
„Och, bože!“ Otočila som sa na odchod.
„Hej, počkaj. Kam ideš?“ opýtala sa Elizabeth.
„Idem do triedy.“
„Počkaj. Čo ťa vytočilo?“
„Lezie jej na nervy neustále počúvanie o tých nových,“ odpovedala za mňa Alissa.
„Aha. Prepáč. Ale to, že Anabell je zlatá nesúdim podľa jej vzhľadu, ale ja som sa s ňou rozprávala, tak viem...“
„Anabell?“
„Áno. Tak sa volá.“
„Aha.“ Otočila som sa a odišla do triedy.
Čakala som kedy zazvoní na hodinu. Študenti sa hrnuli do triedy. Na tejto hodine som sedávala sama. Až do dnes. Zazvonilo na hodinu a do triedy vošla učiteľka a za ňou dajaká redheadka v pravom slova zmysle. Mala doslova krvavo červené vlasy. Všetci okolo mňa si začali šepkať a na to hneď tá baba sklopila zrak a pevnejšie chytala popruh tašky. Mala kučeravé vlasy po pás, na sebe mala voľný sveter v zlatej farbe, tmavé džínsy a kanady, ktoré mali vybíjance na päte. Bola fakt štíhla a ani ten voľný sveter moc nezakryl jej väčšie prednosti. Neboli moc veľké, ale...
„Podľa vášho šepkania zisťujem, že už asi viete kto to je. Ana, predstav sa,“ povedala učiteľka.
„Ahojte... Volám sa Anabell. Prisťahovali sme sa z Paríža. A... ehm...“ sklonila hlavu a zrak neustále upierala do zeme. „Et... c'est tout,“ zašepkala niečo vo francúzštine.
„Dobre, choď si sadnúť ku Laure,“ poslala ju učiteľka.
Anabell prišla ku mojej lavici a sadla vedľa mňa. Vytiahla si zošit, pero a tašku položila na zem. Otvorila zošit a upierala doň zrak. Ruka jej blúdila po papier. Niečo si kreslila. Keď som sa na ňu pozrela, aby som si ju lepšie obzrela, tak som si všimla, že má modré oči orámované ceruzkou, veľké mihalnice zväčšené špirálou a vystúpené lícne kosti, plné pery a na brade jamku. Na zápästiach mala veľa náramkov a na čierno nalakované nechty.
„Otvorte si učebnicu na strane 55,“ povedala učiteľka.
Všetci otvorili učebnice, až na Anabell.
„Pani učiteľka... ja nemám učebnicu,“ povedala.
„Áno, viem,“ povedala učiteľka a podala jej jednu.
„Ďakujem.“
Konečne obed! kričala som v mysli. Bola som neuveriteľne hladná. Išla som do jedálne, zobrala som si tácku s jedlom a dávala si na ňu jedlo. Potom som odišla ku stolu, kde som sedávala. O niečo neskôr sa ku mne pridali aj Eli s Tomom, Alissa a Tami. Sven a Taylor chodili na inú školu.
„Hm...“ hmkla si Tami.
„Co pak?“ opýtala som sa.
„Rozmýšľam nad tými novými. Oni sú súrodenci že?“
„Pokiaľ viem áno,“ ozvala sa Eli.
„No, ale keď sa nad tým teraz tak zamyslím... nepodobajú sa na seba... možno akurát tak farbou očí.“
„To je pravda. Nepodobajú sa na seba, až na farbu očí. Asi je jeden z nich adoptovaný,“ povedal Tom.
„Alebo ich tatko alebo mama nemajú iné na robote ako sa flákať s niekým v posteli,“ povedala som.
„Laura!“ napomenula ma Alissa. „Nebuď taká hnusná.“
„Čo? Povedala som na vec svoj názor.“
„Ale... netrep hlúposti... určite to tak nie je...“
„No ja iné vysvetlenie nepotrebujem. Vlastne ma ani nezaujíma či sú pokrvný súrodenci alebo nie,“ odvetila som.
„Prestaň! To si ich musíš hneď zaškatuľkovať?“ opýtala sa Tami.
„S tým dievčaťom som sa rozprávala. Sedí vedľa mňa na výtvarke. A tak sme sa začali rozprávať o škole a o tom prečo sa prisťahovali a tak. Dohodli sme sa, že s ňou pôjdem von a ukážem jej mesto. Chce sa tu oboznámiť kde čo je a chce aby som jej urobila sprievodcu.“
„Môžem ísť s vami?“ opýtala sa Eli.
„Myslím, že jej to nebude vadiť, keď pôjdeš aj ty.“ Usmiala sa Tami.
„Ja som sa dnes rozprával s tým chalanom,“ ozval sa Tom.
„On... volá sa Damien, nie?“ opýtala sa Eli.
„Áno...“ odvetil Tom.
„A čom ste sa bavili?“
„Že ako sa dostane do telocvične. Tak som ho tam zaviedol. A po ceste sme sa rozprávali.“
„Och, bože... toto ma vážne nebaví,“ zvolala som.
„Lala čo si taká?“ opýtala sa Tami.
„Lebo to budú podľa mňa dajaký namyslenci ako Sarah a King.“
„Nie sú taký,“ ozvala sa Eli. „Ja som sa rozprávala s oboma a sú to fajn ľudia. Len sú trocha nesvoji, lebo sú nový v novom prostredí.“
„To mi je jedno.“
„Daj im preboha šancu!“
„No!“ odmietla som.
„Lala...“ povedala Tami.
„Tami..“ odpovedala som jej.
„Daj mi šancu. Vyzerajú na fajn ľudí.“
„Ok. Ale len jednu.“
Otvorili sa dvere do jedálne a všetky oči sa upreli k nim. Sarah stála vo dverách ako kráľovná a vybrala sa ku stolu, kde sedeli Anabell a Damien. V celej jedálni bolo ticho. Anabell upierala oči do svojho plastového taniera a Damien sa pozeral na Sarah s kamením výrazom v tvári.
„Ahojte,“ pozdravila ich milo Sarah.
Pretvárka... Čo im chce vyviesť?
„Čau,“ odzdravil sa Damien.
Anabell jej len zakývala.
„Chcela by som vás v mene všetkých našich študentov vás tu privítať. A popriať vám veľa šťastia a kamarátov. Nech sa vám tu darí.“ Sladko sa na nich usmiala.
Prišlo mi zle. Zašepkala som Tami: „Asi sa povraciam.“
„Aj ty?“ pošepla.
Prečítala som si Anabelline myšlienky: Bože, čo má za problém? Už aj tak sa cítim trápne a blbo. Prosím nech vypadne!
Hneď na to som si prečítala Damienove myšlienky: Vážne? Ona je fakt pekná trapka...
Damien to vystihol. Je to trapka.
Otočila sa na svojich opätkoch a odišla. Jedáleň sa zas rozhučala.
„Ehm... zdá sa to len mne alebo je Sarah fakt taká trápna vymletá afektovaná krava,“ ozvala sa Alissa.
„Drahá Alissa tak to sa ti nezdá. Je taká a ešte horšia,“ povedala Eli.
„V skratke je to fakt pekná fľandra,“ vyhlásila som. „Ale to už všetci vieme.“
Všetci pri stole prikývli. Dojedli sme obed a išli na zvyšok vyučovania.
Stretli sme sa po vyučovaní pred školou.
„Čo mám dnes v pláne?“ opýtala som sa.
„Ja idem aj s Eli robiť sprievodcu Anabell,“ ozvala sa Tami. „Keď už o tom hovorím... musím ísť za Anabell a opýtať sa jej kedy a kde sa stretneme.“
„Idem s tebou,“ povedala Elizabeth.
A obe zmizli kdesi za dverami školy.
„A čo my?“
„Ja sa mám stretnúť so Svenom. Máme ísť na futbalový zápas,“ ozval sa Tom.
„Fajn. Alissa?“
„Áno?“ ozvala sa.
„Prídem po bicykle.“
„Okej.“
„Pôjdeš so mnou pozrieť aj Taylora?“
„Jasné.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
spixik
3. 12.decembra 2013 15:15
Kedy bude dalsi diel?
Napíš svoj komentár