Keď som ochorela,mala som pocit,že si moju neprítomnosť v škole vlastne ani nik nevšimne.Veď nemám rovnaké predmety s rovnakými ľuďmi,tak vlastne možno ani nepostrehnú,že tam nie som.Až na učiteľov,ktorí mi pravdepodobne s radosťou popripisovali F-ká za neprítomnosť na hodine,nenapísané testy a neodovzdané projekty, a tak teď "lehce" prepadávam.A to som na začiatku týždna mala so všetkých predmetov výslednú známku A-čko(až na matiku ale to je nedorozumenie).Čiže to vidím tak,že budúci týžden budem asi celý chodiť do školy skôr a taktiež zostávať dlhšie,aby som dopísala zameškané quizy a podobne.To teda bude "FUNNY"

Keďže som si to dnes všimla,moja nálada klesla pod bod mrazu.Preboha ved ja NEMOŽEM za to,že som chorá a tak NEVYPRACUVAM tie sprosté papiere,ktorými sa na hodinách zaoberáme!!!Ale nevadí,to budem riešiť v pondelok.

Ale teraz už nejdem odbočovať od toho,čím som chcela začať.Nie je to úplne tak,že by si ma nik nevšímal.
Včera si len tak ležím v posteli,síce to robím teraz stále,ale to nie je podstatné.Čítam si NEW MOON a v tom mi môj "cool cell phone" zabliaka:,,ESEMEEEEEEE-ES!"
Waw...žeby si na mna opäť môj operátor spomenul a s radosťou strhol zopár drobných?Na displeji svieti obáločka a vedla nej MORGAN.OH..to bola druhá možnosť.Buď operátor,alebo Morgan.Ale operátor aspoň neočakáva,že mu na každú sms-ku (nech už je akokoľvek o ničom) odpíšem.Tak som si pomylsela,že to bude opäť jedna z tých reťazových sms-iek alebo ,ešte lepšie,sms typu:,,Heeeej,odpíšte niekto!"Nevadí,aj tak nemám čo robiť,tak si to prečítam,poprípade tentokrát odpíšem.
,,Čaw kočka.Kde si???"
Takže predsa len niekomu chýbam.Tak som natešená odpísala,že som chorá a že sa vidime v pondelok na franine(ak dobre rátam,tak by mal byť B deň).

Dnes som si otvorila facebook,ale neočakávala nič veľkého.Jéééj McKinsey mi napísala.doslovný preklad--)
,,Oh dominika ty si dnes nebola na angline,žee?bola som taká smutná "
v reči normálnych ludí omi zas si vynehala anglinu,chýbaš mi.
Viem si predstaviť.Aj ona mi chýba.Je to taký malý blonďatý drobec a je s ňou sranda.A ja som väčšinou tá,ktorá sa postaví na jej stranu počas hádky,či vyzerá ako korytnačka alebo nie.Pravdupovediac,má malú hlávku a velikánske okále,ale to radšej nepriznáme.Rýchlo som odpísala,že som chorá a že aj ona mi chýba.

A to ešte nebol koniec!

Ležím si na posteli a v tom vtrhne Brittain do mojej izby.Ruka na telefóne a šeptom mi oznamuje,že mám hovor.
,,Jáááááááááááá?!?(mne predsa nik nevoláva na pevnú)Kto to je?"
,,Netuším."
,,Okej,ďakujem."

,,Halo?"
,,Hi Dom!"začujem natešený hlas.Predpokladám komu patrí,ale pre istotu si to overím.
,,Who is it?"
,,It´s me, Jess."
BINGOOOO vedela som ,že je to ona.Už som si myslela,že na mňa zabudla.Moja tunajšia naj kamoška-Jess z Austrálie.Nasledoval 10 minútový rozhovor,pri ktorom som je stihla vysvetliť závažnosť mojej choroby,stihli sme prebrať ako prebiehalo ranné vysielanie so zahraničnými študentmi,ako sa jej triasli kolená,ako teď sedávala len s Morgan a že jej chýbam,taktiež sa stihla posťažovať,že odkedy chýbam tak robia pizzu na obed príliš tenkú,jej "seniorka" na drame je na nu naštvaná a NECH UŽ KONEČNE PRÍDEM,LEBO BEZO MNA TO ZA NIČ NESTOJÍ!

Opäť sa mi zdvihla nálada a uvedomila som si,že si ma predsa len niekto všíma.Nevravím,že tu nemám žiadnych kamarátov.Samozrejme,že hej!Ale tých ozajstných,máme vždy len zopár,no nie?

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár