Zobudzam sa, po par hodinach, asi tak piatich, mozno ani to nie a moje telo sa citi svieze a plne zivota, plne rana, ktore este vlastne ani skoro nenastalo. Prilis skoro. Zaspat? Nezmyselny cin, no napriek tomu sa o neho opat pokusam. Uspesnost? Nulova. Neda sa. Cim viac sa snazim, tym je to horsie. A uvedomujem si, ze ja uz vlastne vobec nechcem spat, ze moje telo sa tomu buri, ze chce privitat novy den este kym je taky krasny a bez skvrn. Ciste jasne caro skoreho rana. Mam ho proste rada. A nevnimam dalej potrebu spat, chcem sa mu celemu oddat a prijmat plnymi duskami to, co mi vie poskytnut. A nemyslim na povinnosti, ktore sa k ranu viazu, je predsa len este prilis skoro. Vnimam len pocit novoty a cistoty. To je moje svieze rano.
Ale prichadza tak velmi zriedkavo
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lesnamacicka
5. 9.sept. 2009 09:54
Viem presne čo myslíš, častokrát sa tak budím, najmä keď sa na niečo v ten deň teším - na nejaký výlet alebo jednoducho preto že budem mať po týždni školy voľný deň....
2
Spánok je pre mňa vyslobodenie a keď sa ráno zobúdzam ...sloboda je preč.
3
V podstate som to ale myslela inak... ako nieco, co sa prihodi a aj napriek tomu, ze by som nemala byt z toho rada, ze vstavam, tak predsa len som a je to jedine z toho dovodu, ze sa mi pacia rana, ked svet je este taky "cisty"
Nemusim sa na nic tesit, nemusim ani zufat z toho, ze nastala realita, len proste vnimat a prezivat cas ked sa este nikam nenahlim... lebo ved vsetky ostatne rana su take nahlive, ze clovek si ani nestihne uvedomit ich caro...
Nemusim sa na nic tesit, nemusim ani zufat z toho, ze nastala realita, len proste vnimat a prezivat cas ked sa este nikam nenahlim... lebo ved vsetky ostatne rana su take nahlive, ze clovek si ani nestihne uvedomit ich caro...
Napíš svoj komentár