V podstate ani neviem co mam dnes sem napisat, ale pritom aj tak volaco chcem. Problem nie je v tom, ze by som nevedela co, ale jednoducho neviem co skor... moc nesustredenych myslienok sa mi roji v hlave, moc myslienok, ktore neviem dotiahnut do konca, moc zmatkov... asi prave toto som ja.
Chyba usporiadanie a suvisly sled myslienok... momentalne... a momentalne je to tym padom tema o ktorej rozmyslam... nie je to zvlastne? Take trochu ine ked len tak dumam a rozmyslam, co by mi prve malo prist na mysel a na co by som mala aplikovat moje myslienky prezite za posledne dni.
Ale mna len tak napada prave presne to, co sa deje tu a teraz, ako tak tukam do klavesnice a tesi ma jej zvuk, zvuk pismen, ktore sa davaju do slov a valia sa dalej a koncia na tomto teoretickom papieri... hmm... asi ma to tesi, aj ked to nie je nic a je to cele len o nicom... nuz co ziadat od piatka vecera (alebo uz ranneho sobotneho dna, ci vlastne noci po polnoci...) Ale ved na co sa tu hrame, vsetci vieme, aky je cas a co je v nas... a preto je to mozno o to tazsie... a mozno o to zlozitejsie... zalezi od uhla pohladu, vzdy na nom strasne zalezi. Lebo vsetky nedorozumenia su len kvoli tomu, kvoli veciam nespravne vyslovenym a kvoli veciam nevysvetlenym... a vzdy to tak bude... Tak o com teda? Ked ani slova nemaju ten zmysel aky by mali mat, lebo je ich prilis vela a pritom prilis malo na pochopenie a objasnenie... To sa neda objasnit, to sa da len jednoducho zit. A mozno zlozito, ale to uz je na kazdom, co s tym spravi... Dolezite je, ze moja rec to nenapravi a preto radsej postupne ubudne naval slov a pojdem radsej sa odobrat do rise snov... dobru noc
A nic si z toho nerobte, ze toto nemalo hlavu ani patu, lebo jedine, co to malo, bolo len srdce...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár