Padám do neurčitého zakriveného priestoru so spomienkami na to ako bolo hore. Teraz som dole.
Sekvencia ráznych úderov do hlavy a upadám do ešte väčšieho zmätku. Pri pohľade okolo seba sa rozprestiera tma, čiže nevidím nič. Nevidím, ale cítim. Cítim dych za mojím chrbtom a po náhlom uvedomení zisťujem že sám vlastne nedýcham. Otočím sa a dych sa točí so nmou. Cítom ho na krku ako žeravé svetlo.
Chcel by som zahrešiť, ale z dychom sa vytratil aj môj hlas. Ostala mi iba myseľ. Vyťahujem všetku námahu na logické uvažovanie, ale žiadna námaha sa neprejavuje.
Striedavé ticho a dych preruší hlas. "Už to nie je triviálne vystupovanie v čistom prostredí"
Ale veď to je môj hlas! Hlas, vráť sa na miesto..si môj!
"Už ma nebudeš potrebovať. Všetky strasti osuplované tými šedivinami sa ti vydarili, ale bolo toho dosť. Bude mi už lepšie, keď som sa odslobodil z nadvlády kompenzátora. Zbohom." Hlas slabne. Počkaj! nepočuje ma do hajzlu...Zase len dych a ticho.
Dych už necítim len na krku. Škriabe ma po celom tele stále viac a viac, až napokon začína slabnúť a kým sa stihne vytratiť...vyblesne na mňa oslepujúce svetlo. Som v ňom celý ponorený ale nie je to o nič lepšie ako tma. Snažím si zakryť oči rukami, ale tie nie su. Pri prižmúrení predo mnou tancujú akýsi rituálny tanec. Pomaly sa k nim pripájajú nohy z ktorých sa vyťahujú kosti a vydáva to zvuk podobný píšťale.
Črevá skackajú a pridávajú sa zvukom mokrej handry padajúcej na podlahu.
Šľachy sa naťahujú na kosti a oko skáčuce po nich vytvára orientálne vysoké tóny. Srdce riadi takty basovými kreáciami...
Som vznášajúce sa oko a vidím sa všade. Mohlo by mi z toho byť aj na grc ale ako? ? Priletím k viečku a zakrývam oko aby som sa nemusel pozerať.
Otvorím oko a prichytím sa na skalnej stene..som pár metrov od vrcholu. Ešte kúsok, človek sa nikdy nemá vzdávať. Je nám to súdené.
Pozriem sa na ruky spredu...odzadu. Neuvedomil som si že som sa pustil skaly.
Padám
čakám
nekonečno
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
titusik
3. 11.novembra 2009 00:06
pripomína mi to klin. smrť? Je to možné?
3
velmi poeticke...a na zamyslenie...ach keby tu bolo takych blogov viac (thubms)
Napíš svoj komentár