Bolo raz kde bolo...Bolo sychravé ráno a jedna polovička môjho ja sa dostala do druhej polovičky. Jedna polovička s chvostíkom bola najrýchlejšia a samozrejme najsebeckejšia, keď chcela všetko sama pre seba, ale niet sa čomu čudovať, ešte som nemala chrbtovú kosť.
Boli to dva elementy, ktoré od momentu spojenia vytvorili samostatnú existenciu. Ta ta da daaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa ..... SOM. Látky z jedného elementu rapídne prenikali do druhého. Teraz už viem, že to boli nervovo chemické reakcie, kde všetky častice sa sklbovali a premiestňovali na svoje miesto.
Bola to celkom šťastná kombinácia nešťastných ľudí. Šťastná, pretože tá kombinácia som bol ja. Nešťastných preto, pretože šťastie im zakaľovalo všetko to nevhodné, čo sa dialo.
Už ako malá kukla som začal skúmať vnútromaternicový svet. Bola tam hojná vegetácia a ja som sa ako mladý vedec venoval výskumu Triornitických kulikúl a zaujímal som sa aj o Levandule krvinkové.
Tá maternica bol môj celý svet, niekedy za ním aj smútim. Bolo to tak obrovské. Sem tam som rozmýšľal aké je tu moje miesto a čo som vlastne ja. Nebolo mi smutno že som sám, vtedy som to slovko a pocit nepoznal a nevedel som, že môže existovať niečo podobné ako ja.
Bol som zarytý workoholik a všetko okrem môjho výskumu išlo bokom.
S mojimi neviditeľnými očkami som sa pozeral aj nad svoje bydlisko. Najviac kam som dovidel bola plodová voda. Aj so šošovkami z kvapiek kvapaliny a rozptylkami zo spermokože, teraz by som to nazval ďalekohľadom, som dovidelo zase len na plodovú vodu.
A tak som len hútalo a hútalo, čo za ňou môže byť.... .nič? nekonečné nič? ....a to by sa malo tiež niekde skončiť....a čo je za nekonečnom?...
Vymyslel som si vlastnú teóriu TROCH BODIEK založenú na hmote a energii z ktorej sa dá všetko čerpať. Jej princíp bol ten, že som žil v jedinečnom a jedinom priestore zloženom z hmoty, z ktorej plynul čas cyklením uvoľňovania a vstrebávania energie.
Dospel som k tomu nekonečnými výpočtami na klasickom mechanickom počítadle zloženom z ostatných uhynutých spermií.
Bol tým myslený môj svet po okraj plodovej vody. Všetko okolo sa skladalo z Troch bodiek ( . . . ). Tak, to som už vyriešené mal.
Čo bolo pre mňa ale veľkou záhadou boli pazvuky a zvuky, počul a cítil som ich. Všetko od nich okolo vibrovalo a vibroval som aj ja. Niekedy boli silnejšie, inokedy slabšie a ja som sa ich snažil definovať, márne.
A tak som si tie zvuky len zapamätal a pomenuvával som nimi veci naokolo. Napríklad veľmi častý zvuk bol „Mamina“...tým som pomenoval tie otrasy. Potom „Ovocím“ som nazval „Ďalekohľad“, seba som podľa najčastejšieho zvuku nazval „ta ne?“
Veľmi som sa tam ale pohybovať nevedel, bol som prichytený o takú stenu... volal som to ani neviem prečo chumaj, takže o chumaja. Prichytený som bol chumajovodom a cez neho do mňa vchádzala chumajovina. Bolo to veľmi čudné, nevedel som odkiaľ sa to berie. Cítil som, že mi to dodáva silu. Niekedy som bol ale z toho omámený, a inokedy zas úplne ponevládny....mal som silné halúcinácie a bol som oduševnený. Teraz viem, že som bol sfetovaný.
Neznášal som stavy keď sa zase všetko triaslo rázovitými pohybmi. Vtedy do mňa okolitá hmota trieskala, plieskala a mne bolo z toho tak zle, že aj chumajovina sa vracala naspäť cez chujovod.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lelia
5. 7.júla 2010 04:55
dávam 10 bodov
Napíš svoj komentár