Možností mentálnych činností je neúrekom, takže pozerám na popart legendu ako si pochutnáva na hamburgeri.
Musím sa premáhať používať spojenie "pochutnať si" v súvislosti s týmto typom krmiva a myslím, že tento rok je prelomový aj v tom, že som do Mc vstúpil posledný krát, pre dobro budúcich generácií. Ak tiež radšej žujete plastový príbor, ste super.
Bol slnečný januárový večer... alebo začnem inak.
Tiene dvoch postáv sa mihli pred pizzeriou. (Toto by bol dobrý úvod do temnej Derrick detektívky.) Práve z nej vyšli a jedna postava sucho pretrúsi, "Aj po tej pizzi som stále akosi hladný..."
Keďže neďaleko sa nachádzajú vysvietené obrázky nafúknutých, šťavnatých Mcproduktov, voľba je jasná a nasledujúci dej už plynul sám od seba:
„Stavím sa, že nezješ 10 cheeseburgerov!“
„... O čo sa stavíš? O 10 €!?“
„... ale dám ti limit... musíš to stihnúť do 15-tich minút.“
Po šiestom kúsku začalo dávenie, pekne naspäť na tácku... nasledovalo zaprisahanie, že mek už nygdy viac. Viacmenej.
Keď dopozeráte video, asi vás prirodzene zaujíma, čo tým chcel autor povedať. Hm, dobrá kompozícia farieb a.. Warhol, ktorý pomaly prežúva humburger. Namáča si ho pritom do kečupu, nakoniec ho ani nedoje a zabalí naspäť... tu vidno koľko baliacich prostriedkov je použitých na malý kus jedla. Odsunie to nabok a s (napohľad) nie celkom prítomným výrazom čaká, obzerá sa po stranách, po strope, otvorí ústa a vám sa zdá, že už-už konečne chce povedať niečo duchaplné, ale zatvorí ich naspäť a ešte to párkrát zopakuje. Tá chvíľa sa môže zdať veľmi dlhá.. až to nakoniec príde a osoba vás utvrdí, že sa naozaj volá Andy Warhol a práve dojedol hamburger. No blázon.
Skôr ako znechutene pokrčím obočím nad tým, ako niekto ťaží z karmy svojho mena a nech namaľuje na plátno aj rovnú čiaru z korytnačieho trusu, bude to neprvoplánové umenie s patričnou dávkou hlbokej myšlienky... zamyslím sa, iba trochu.
Predstavujem si to aj ako zhadzovanie svojho statusu celebrity so slovami: Prečo ma niekto hodnotí? Som len to, čo chcete, vidíte.. a naopak, toto ste, či sa vám to páči, alebo nie.
Andy bol jedným z tých umelcov, ktorí boli ("škandálmi") známejší ako ich umenie. S povesťou tichého pozorovateľa dával svojsky vedieť o svojom pohľade na konzum. Takže malá citácia.
„Zbadal súzvuk medzi predmetom spotreby a kultúrou života, ktorý ho priviedol na svet. Preto kládol Chrysler, marlborky, plastikové obaly a hamburger na tú istú úroveň ako človeka. Zabalil ich vo svojej tvorbe do šatu vysokého umenia, aby poukázal na to, že ľudia sú nútení "dobrovoľne" sa správať tak, ako sa to vyžaduje v spoločnosti, v ktorej žijú. I keď je to niekedy smiešne, trápne a naivné. Pravdepodobne aj z toho dôvodu sa Warhol vo svojich serigrafických portrétoch z obdobia 70. a 80. rokov ich protagonistom vlastne vysmieva. Pozerá sa na nich skrze prsty, ako na produkt spoločensko-politického systému, ktorý ich zrodil len preto, aby ich obrátil na svoj obraz.“
A najlepšia filmová hudba je tá, ktorú nie je počuť.
Uum, my name is Andy Warhol and əə, I just finished eating a uh, hamburger.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
uu
8. 4.apríla 2013 00:02
Požiadaj ma o ruku. Alebo o čokoľvek iné.
3
Tak mňa teda nemusíš, ale príjemný rozbor. Vďaka za rozšírenie obzorov o jeden celkom nový pojem do slovnej zásoby, o oprášenie iného a doplnenie informácií bezmedzného obdobia moderného umenia.
Napíš svoj komentár