Lubobs: Život?

Narodenie, prežitie, smrť??? Je to naozaj „jednoduché“. Ale predsa je lepšie, keď je to zložité.

Life is like a game...

Život je úžasný. Koľko si toho neuvedomujem a práve preto ho mám rád (a práve preto ho nenávidím...aj keď možno neviem čo to slovo znamená). Myslíme si, že ho tvoríme iba my, ale podstatu nám nikto nevysvetlí. Teda môj názor je, že ho tvoríme my ľudia (musím mať nejaký názor). A čím dlhšie žijem, tým mám radšej týchto ľudí. Môžem sa s nimi rozprávať, hrať, zabávať rôznymi spôsobmi, plakať..milovať...proste neobmedzene veľa funkcíí. My ľudia také funkcie na počítači nikdy úplne nevymyslíme. Čím dlhšie ho žijem, tým viac mi pripadá ako jedna veľká hra. Hra, ktorá sa skladá z miliardy ďalších hier. Súčasťou života sú teda hry. Nie je úžasné zobrať do ruky niečo ako psp, mobil a najlepšie počítač a zahrať sa nejakú fajnovú hru, ktorá pripomína tú veľkú, skutočnú? Niekomu sa to nepáči a tie hry hrá iba v tej veľkej hre. Nazýva sa to realita. Je to naozaj realita, ale ja vidím len to čo vidia moje oči. Počujem len to čo počujú moje uši. A to úžasné je aj to, že vieme cítiť. Každý to vníma rozdielne, ale názov je spoločný, a to je život.

Som v hre autíčka. Som krátko pred cieľom. Poviem si, že môžem to rozturovať na plné obrátky, veď mám dobrú mašinu, chcem vidieť čo je v nej. Objaví sa zrazu ostrá zákruta. Ale vyzerá to tak, že to auto ( Bugatti Veyron) to nezvládne. A naraz sa v zákrute vynorí oproti stará škodovka, ktorá ide poctivou rýchlosťou a ladne sa kĺže po vozovke. Vodič je sám, grafika je oničom, tvorcovia tam dali aspoň náznaky vystrašenej tváre..to vidno celkom dobre. Moje autíčko som proste nestihol vykrútiť tou sprostou klávesou s ľavou šípkou. Náraz, hodiny, prevracanie a krátky pohľad na zdemolované auto. Nasratý sa zdvihnem od tej hry, buchnem po klávesnici a odídem.
A čo myslíte, uvedomí si niekto ako by to vyzeralo podľa skutočnosti..podľa predlohy...dá sa z hry poučiť? Dá, len nemáme ako sa to povie..cit. Potom je to iba únik/súčasť z reality. Je na nás čo si vyberieme.

Pre niekoho je nudný. To znamená, že sa nudí, alebo to znamená že nevie čo všetko sa tu dá robiť a čo všetko sa dá stihnúť, zahrať počas tejto hry. Nemôže to vedieť, keď ho to nezaujíma. Nemusí sa ani vedieť prispôsobiť sebe samému. Myslím si že sa to v realite nedá, ale realita asi bude všetko. A keďže je všetko všetko, tak to my nevieme, lebo my hrajeme svoju hru.

Pre niekoho je ale život úžasný, zábavný, nikdy neobjavený, sladký, horký, senzačný. Proste si ho vie vychutnávať každým dúškom v plnej miere. To všetko preto, aby si na jeho konci mohol povedať: Mal som dobrý život. Aby odišiel s pocitom naplnenia, zo symbolickým úsmevom na perách, splniac si tak svoju podstatu. Takto ho chcem prežiť aj ja.

Čo chcem povedať je, že potrebujem vieru. Chápete, bez viery asi pre nás nič nemá zmysel. Teda, každý určite v niečo verí a tým sa môže dostaviť šťastie. Ktož ho vie, či nie je iba platonické...
Raz mi niekto povedal, že neviem čo je život! Ako keby to on vedel. Niekto si myslí si, že keď sa bude podľa spoločensky stanovených kritérií chovať s uznaním, tak vyhráva v tej hre. Niekto to nevie hrať a je z toho nešťastný. Potom môže zistiť, že nešťastie je zbytočné
Musíme si pomôcť ako vieme. Dotiahnuť to do konca.

Mission failed môže byť bohužiaľ (pre veriacich) / žiaľ (pre neveriacich) ukončený aj dobrovoľne. A čo bude po tom, nevie nik.....záleží to len od nášho vsugerovania, vytvorenia názoru, viery.
Je to výsada hlavne modernej doby. Samovrážd každým rokom pribúda čoraz viac a čo je najhoršie, sú to vo veľkej miere mladý ľudia. Ľudia ktorý nevedia nájsť iné východisko z danej situácie, strácajúci všetku vieru.
Minule som zase čítal o jednej početnej čínskej sekte. Členovia boli poväčšine priemerný ľudia, zastávajúci aj vyššie miesta v dobrých firmách, alebo aj majitelia. Ich vodcom bol nejaký chlap, úplne oddaný svojej vlastnej viere. Vždy sa teda nájde niekto, kto takého avantgardu bude nasledovať. Ich vyvrcholením bola hromadná samovražda!!!! VŠETCI TOHO BLÁZNA NASLEDOVALI AKO SLEPÉ VYMITÉ MOZGY Z NEVIEM AKÉHO DOVODU. Je toto normálne? To má byť výsledkom modernej doby, inteligentne zmýšľajúcich ľudí? Viete si predstaviť človeka prériového..nejakého Homo erectus, ktorý spácha vedome samovražu? Oni to asi nepoznali. Ich hlavným problémom bolo prežiť a nie zničiť to čo sme dostali, dá sa povedať darom. Tak isto to je aj u zveri.
My sme ale pokrok asi a vieme robiť to čo sa pred nami nerobilo. To má znamenať, že o milión rokov, ak tu bude dotyčná inteligencia, vyššie štádium z nás...tak polovica sa bude sama vraždiť??!

Niekedy si vravím, že sa budem viac zamýšľať o spoločenských pravidlách. Mal by som sa zžiť s tými pravidlami, ale nemusím. Prečo to nerobiť všetko podľa seba? Vravím si, no lebo to nejde...lebo som obmedzovaný tými ostatnými. Čo nie je pravda, pretože každý máme v sebe potenciál aby sme si prevrátili život na ruby, utiahnutý pre svoju spokojnosť. Teda radšej sa väčšina obmedzujeme a sme radi, že sme tak ako sme. Sme šťastný, keď sa cítime ako mucha v hovne. Hurá

Ja sa žiaľ nikdy nevyjadrím úplne, lebo sa to z vášho hľadiska nedá.

Myslím, že takéto riadky sa čítajú buď príliš rýchlo aby boli pochopené, tak ako som to myslel, alebo to nemáte šancu pochopiť. Moje šošovky sú iné ako vaše. Možno som to myslel úplne inak. Možno si iba myslím, že si to myslím.

PS: Ďakujem, že ste si zo svojej hry vymedzili čas na môj spontánny výlud

Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

Život?

3 komenty k blogu

Horúce!