Vybral som si aj s priateľom z dediny odísť na pomoc na východ .
Cesta z Bystrice nám trvala viac ako 5 dní konečne sme dorazili na východ . Postupovali sme z Bardejova kde sme doplnili muníciu a jedlo. To bolo najkrajšie mesto aké som videl za celý život. Vtedy som si povedal , že radšej zomriem v boji ako by mali túto nádheru obsadiť Nemci. Predtým než sme odišli sme varovali kostolníka nech ukryje krídlové oltári a ostatné cennosti z baziliky do krypty . Našou úlohou bolo brániť vyše 100km frontu medzi nemeckými jednotkami v oblastiach severovýchodného Slovenska.
Dňa 29 augusta sme dostali signál, že to už vypukne, že Nemci sa už blížia bol som nervózny nálada bola všade mizivá . Prehovoril k nám veliteľ „ Vo vašich rukách leží osud slovenského národa, len vy môžete zabrániť aby Hitler obsadil Slovensko a zničil tu krásu, Preto bojujte až do poslednej chvíle a pamätajte na svojich priateľov rodinu deti manželky! “ Len čo veliteľ dopovedal nastalo ticho . Pomodlili sme sa a čakali sme čo sa stane. Poslali 1. Divíziu na boj , žiaľ 31. Augusta sme dostali správu že jej vojaci boli čiastočne odzbrojený. To nám nehralo do karát. Začiatkom septembra sme dostali správy ako sa darí ďalším bratom brániť územie.
7 Septembra sme podnikli operácie aby sme sa dostali k informáciám ako sú rozmiestené nemecké vojská. Bol povolaný môj najlepší, priateľ poznali sme sa od detstva . Už ako malé deti sme sa hrávali. Vymenil som sa s jedným vojakom a tak sme šli spolu. Na druhý deň ráno sme po paľbe diel podnikli útok na dobytie ďalšieho územie, lenže dostali sme sa do delostreleckej paľby. Môj najlepší priateľ bol zasiahnutý. Rýchlo som hľadal nejakého zdravotníka no žiaden tam nebol. Márna bola moja snaha a noha môjho priateľa stále krvácala. Po asi hodine prišiel k došiel jeden zdravotník a povedal ten už nebude chodiť nechajte ho tu aj tak je už bude iba mrzák. Tieto slová ma pobúrili nechať tu Svojho najlepšieho priateľa . NIKDY! To radšej zomriem s ním. Pomohol som mu vstať a snažil som sa s nim vrátiť naspäť. Obviazal som mu no a pomohol zastaviť krvácanie. Po ceste sme stretli 2 divíziu , generál nariadil že máme sa okamžite vrátiť do boja ináč budeme dezertovaný. Chtiac nechtiac sme museli bojovať . Zobudili sme sa ráno
9 septembra a vojna neutíchala. Naopak začali sa ťažké bojove. Videl som ako umierali známy aj neznámi . Všade bola krv a mŕtvoly, napočítali sme asi 611 mŕtvych a nezvestných. Bol to ťažký deň môjho bitia na zemi no zároveň som bol rád že Ja môj priateľ žijeme.
10 septembra sme sa dozvedeli že našou ďalšiu úlohou. Bolo ňou dosiahnuť kótu 534. Super zvládli sme to . Povedali sme si konečne , Dobyli sme ju. Náš ďalší týždeň bol veľmi ťažký. Komu kóta parila sa menilo z hodiny na hodinu. Začali sme isť až na doraz, až na dno svojich síl pre udržanie tej kóty. Sám Ludvík Svoboda sa neskôr vyjadril, že ten kto prežil tieto boje, na ne dozaista nikdy nezabudne. A veru mal pravdu v ten deň zahynulo veľa našich mužov a veľa ich upadlo do zajatia. Ale načo nikdy nezabudnem ako nemecký vojak zabil môjho priateľa a ja som tomu nijak nemohol zabrániť . Predtým než zomrel mi Povedal „ Nikdy na mňa Nezabudni a sľúb že mi dáš pozor na syna a vychováš z neho dobrého muža“ odpovedal som“ Sľubujem“ len čo som to dopovedal prestal dýchať a očí sa mu pomaly zatvorili. Bolo to pre mňa najhorší deň môjho života. Zobral som ho a išiel som ho pochovať keďže sme mali k dispozícii kňaz, lenže veliteľ povedal rázne NIE. Bojovať treba . To bola najhoršia rana akú som mohol ešte dostať. Nemohol som pochovať svojho priateľa. Vtedy som pochopil že vojna nielen ničí krajinu ale i človeka. Ďalej som bojoval iba preto aby som dodržal sľub, ktorý som dal. Po potlačení povstania sme boli zahnaný do Hôr a tým naša operácia stratila opodstatnenie boli sme stiahnutý. Z par stovák mužov ostalo pár desiatok.
AJ keď som bojoval iba mesiac pochopil som že už nikdy nechcem bojovať vojne . Vojna ničí ľudí i krajinu preto pamätajte“ Vždy riešte veci s rozumom, mierovo a nedopusťte , aby ďalší muži museli umierať v bojoch , aby manželky strácali manželov , aby synovia otcov, aby ľudia strácali svojich najbližších, iba preto, že nejaký politik potrebuje pocit moci, pocit Boha.“
Autor: Lukáš Kendra
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
wera55555
5. 5.mája 2009 18:42
no ako čítala som asi tak do trištvrťky....ale ako je to dobré..lenže je to neprehľadné strašne..preto som o aj ja vzdala....ako aj dole keď píšeš blog, že dávaj odstavce a vynechávaj riadky, tak to je naozaj pravda lebo vtedy sa to naozaj lepšie číta.....je to aj prehľadnejšie a skôr to človek tak dočíta aj dokonca...
3
nooo je to dobrééé... vojna je snád to najhoršie čo môže byť. síce, ťažko sa o tom vraví tomu kto ju nezažil. Ludia sú nútení sa vtedy zmeniť.
Napíš svoj komentár