Idem do školy, čakajú ma tri úžasné hodiny milovanej americkej literatúry. Začiatkom semestra sa s nami dohodla - budeme robiť panelové prezentácie, oznámkuje nám ich a nebudeme musieť písať test. Dnes - cez skúškové si napíšeme test. Kto ho nespraví, nebude pripustený k ústnej skúške... čo? Nemám slov. Ale ona nám nechce zle - dáva nám zoznam asi 6 kníh, ktoré je treba na test a ústnu skúšku prečítať, vrátane Adventures of Tom Sawyer and Huckleberry Finn, o čom sa vtipne zmieni, že je písané v nejakom neworleanskom či akom nárečí... Áno, nechápal som zhruba 4/5 slov z Poeovho Ravena. Minulé Vianoce som dostal knihu - Rafa, ako veľkého tenisového fanúšika a navyše aj fanúšika Nadalovej hry ma potešila. Má zhruba 300 stránok. Tá kniha má úprimne zaujíma a číta sa prakticky sama. Mám prečítaných 86 stránok...
Zmierujem sa s tým - prinajhoršom predmet prenesiem.
Každopádne prichádza posledná dvojhodinovka - História USA. Svoju smrť som si prežil presne pred týždňom - mal som prezentáciu. Ja neviem robiť prezentácie. Pri akomkoľvek prejave pred ľuďmi sa mi po pár sekundách rozstrase hlas, mám sucho v ústach, potím sa, strácam hlas. Vytrpel som 15 minút a dostal E za nudnú prezentáciu. Dnes som si ich mohol naplno užiť. Téma prvej ma úprimne zaujímala (Prohibition) a na konci druhej (Flappers - predchodkyne súčasných ''party girls'' / typických kurvičiek) sa rozdali poháriky a otvoril šampus alebo čo to bolo. Nealko to myslím nebolo, pretože to páchlo (z toho smradu ma nadrapuje) a pretože ma z toho naplo. Pitie na akademickej pôde bolo zakončením školského dňa.
Cestou zo školy si samoobslužne vytláčam materiály na zajtraší deň. V obľúbenom Faxcopy, za pokladňou tam robia samé pekné slečny. Navyše sú zlaté, aj keď za tých pár papierov platím mizerných 70 centov.
Idem domov - pardon - na ubytko. Cestou musím hľadať novú cestu ako sa dostať do OC Max, pretože celá skurvená Trnava je rozjebaná na presne tých miestach, cez ktoré rád chodím do a zo školy. Idem do Billy, kupujem mlieko, vreckovky Zewa (špiny nemali moje obľúbené Kleenex-ky), Janu (jahoda-guava - mňam) a tri kusy neidentifikovateľného celozrnného pečiva okrúhleho tvaru. Už som skoro ''doma'', vtom ma zozadu ktosi zastaví. Ééééj - spolubývajúci. No čo - tiež si teraz končil? pýtam sa, lebo nemáme žiadne spoločné záujmy hoci sme obaja z toho istého mesta, ba dokonca máme rovnaké krstné mená, v nádeji, že to akosi zvládnem dohrať až do kým nedojdeme na izbu. Na moje počudovanie a na moje pomery sa vcelku rozhovorím a hoci krátko ale celkom fajn som si pokecal. Tým moja dnešná konverzácia s ním končí (opýtanie sa ho či pred spaním vyvetráme nepočítam...) .
Nechávam ho ísť do sprchy ako prvého, na moje pomery som naozaj hladný (zvyčajne naozaj hladný nebývam) a zjebávam všetky tri kusy neidentifikovateľného celozrnného pečiva okrúhleho tvaru, uf. Som najedený. Zapínam notebook. Zajebávam sa na internete - zhruba 35 minút (birdz, eurofotbal, evysledky, tsn, sceneaccess, ...). Idem sa osprchovať - ale prv sa vyseriem. Serie sa mi to omnoho lepšie ako doma. Na to, ako dokopy nič nejem (obed mávam len v nedele, výnimočne aj v sobotu - a práve túto sobotu som mal dva plechy úžasnej domácej pizze - saláma, syr, kukurica a to najlepšie - olivy) a akej som postavy (165cm/55kg) toho zo mňa vypadáva toľko, že musím 3x splachovať aby sračky neupchali hajzel. Počas procesu čítam na telefóne footballový boulevard na premiership.cz, článok o predĺžení zmluvy Artura Vidala v Juventuse spolu s komentármi na eurofotbale a článok o sympaťákovi Markovi Mazancovi z Nashvillu, ktorý si ako nováčik vďaka indisponovanému Rinnemu podmaňuje bránkovisko Preds. Cítiac sa úžasne prázdny si dávam sprchu.
Na počudovanie mi zas vyhladlo. Idem si zohriať mlieko. V kuchynke narazím na sympatické spolubývajúce odvedľa. Konečne normálni ľudia, ktorí mi vcelku rozumejú a dokážu ma brať takého aký som! Krátko pokecáme (sú prváčky a časy prvého týždňa keď som u nich trávil 2-3 hodinky každý deň sú ta tam treba sa učiť. Alebo ''učiť''?) a dobre naladený si idem zjebať cereálie. Po mesiacoch som zmenil Chocapic, ktoré by mi už aj pičou išli von keby ju mám, za Cookie Crisp. Zmena zafungovala a aj tretí balík mi stále chutí. Ale dostávam sa do začarovaného kruhu, vďaka ktorému budem jesť večeru zhruba hodinu a pol. Otváram uložený obrázok s recenziami na heureka.sk podľa všetkého naozaj zlých slúchatiek od Dr. Dre za 100€. Smejem sa na tom 5-10 minút. Mlieko chladne. Cereálie sa rozmokvávajú (fuj) ale zjem ich aby som mohol nasypať ďalšiu várku. Mojou ďalšou zástavkou je youtube. Neviem prečo ale spomenul som si na známeho rodáka z mesta, v ktorom bývam. Dlho som ho nepočul a tak si teda púšťam jeho nahrávky Varenie, Nos, Maliar, Voda (nie v tomto poradí). Áno, je to Laco Meliško ak by sa niekto opovážil pochybovať (za predpokladu, že tento ... nazvime ho - text, bude niekto niekedy čítať) . V polovici jednej nahrávky dávam pauzu a neviem prečo ale mám silné nutkanie pustiť si ''Srdce'' od skupiny Kryštof. Dve a pol minútky rozjímam nad nádhernou hudbou a vraciam sa k Lacovi. Skrz záchvat smiechu (hoci som tie nahrávky doslova stokrát ba dokonca viac počul) mi zas schladlo mlieko. Už je studené, je to nechutné ale s tým, že niečo proste musím zjesť pokračujem a sypem ďalšie cereálie. Nasilu dojedám ale vzdávam to - končím a dopíjam to hnusne studené mlieko. Na dnes mám konečne s jedením fajront (a áno - miska cereálií + 3 kusy ... pečiva je moja denná kvóta tu, kde mi neviem z akej príčiny moc jesť nechutí, za to doma som sa posledné dni doslova rozožral) .
Tak že si idem niečo pozrieť. Na žiaden seriál nemám moc náladu - skrz zhruba 2 a pol hodinový spánok, na ktorý nie som zvyknutý ma bolia oči a ide mi hlavu rozjebať.
Otváram nemenovaný priečinok a púšťam si akési semifinále nejakej blowbang competition - hrajú tam Kenni Lei, Tricia Oaks a kedysi moja najobľúbenejšia Eva Angelina. Ten týpek sa ich pýta na vek - všetky klamú. Posledná menovaná, ktorá sa do brandže údajne vrátila len preto, že prejebala všetky peniaze a zadlžila sa (následne sa nechala rozjebať vo filme Evalutionary 2, kde si dvoch vtákov v zadku podľa jej výrazu v tvári evidentne NEUŽÍVALA). Je ročník 1985, vo videu, ktoré vyšlo včera tvrdí, že 22. Ha. Po minúte a 53 sekundách už idú cecky všetkých troch ven a ja dávam pauzu a idem písať tento blogísek na birdz, o tom, aký deň som mal. Nebol úplne napiču, proste len ďalší klasický napiču deň v mojom živote.
A idem dumať čo by som mal spraviť aby som tie následné o čosi vylepšil. A spať, som unavený. Ale najprv idem dopozerať semifinále.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár