V rodine, z ktorej dievča som tu mala niekedy začiatkom leta a od jej odchodu sme nekomunikovali. Načo aj ? Oni sa len prišli pozrieť ako to v našej malebnej krajinke vyzerá, uliali sa zo školy a nakoniec objavili to, že naša krajina má väčší výber pudingov značky uja Otkera.
Dalo by sa povedať, že som s ňou nemala problém, vlastne mi toho času prišlo celkom fajn, že moja najväčšia starosť mala byť, ako sa s ňou dohovoriť a vymýšľať jej program. Boli to dni zabité tým, že som riešila osobu, za ktorú som bola zodpovedná, namiesto toho, aby som sa venovala sebe a svojim (ne)problémom.
Hlavne, keď časť mojej rodiny rozpráva lámanou nemčinou.
Hlavne, keď som bola väčšiu časť dňa v skupinke mixovanej Slovákmi aj Nemcami, ktorí chápali naše komunikačné bloky a my sme si vyskladávali spoločne slovnú zásobu.
Nebolo to zložité.
Lenže dnes idem do cudzieho prostredia, v ktorom budem mať nápisy v nemčine,do prostredia, v ktorom sa mi môže príliš ľahko stať, že mojej lámanej nemčine doplnenej ešte lámavejšou angličtinou nebudú rozumieť.
Napätie, obavy z niečoho ešte nevyskúšaného. Asi to sa mi premáva hlavou a myšlienkami. Zažila som toho mnoho, ale zatiaľ som nebola v cudzom štáte, ktorého reč ledva ovládam (aj keď by som mala a môžem sa hanbiť za to, že neovládam), odkázaná tráviť večery a noci (popri mojej nespavosti) v rodine nehovoriacej MOJÍM jazykom. Bez môjho notebooku (lebo neviem do čoho by som sa s ním pobalila),ale zato s kamarátom slovníkom.
Mám pocit, že tu niečo bez rozlúčenia zanechávam, aj keď viem, že to niečo ku mne nepatrí a ja to tu nenechávam. Bude zvláštne, nemôcť si vo fast-foode vypýtať cheesburger s hranolkami, ale snažiť sa v správnom slovoslede a gramaticky správnymi predložkami, určitkami a neurčitkami rozprávať po nemecky.
Áno, Slovač dorazí do Bavorska. A stále neviem ako to dopadne.
Ale určite to nebude zlé. Ako to len môže dopadnúť, keď Slovač, práve v našej kombinácií partie, dorazí hocikam. S nimi by mi bolo fajn asi všade, kde by sme si vedeli nejakým spôsobom objednať drink a opýtať sa či môžeme rozložiť Schischu.
Prinajhoršom sa trochu strápnim pred jej rodinou, zasmejem sa sama na sebe. Večer skočíme na stolný futbal, teda, ak tam také niečo majú, vydestilujeme to niečím (to nevylučujem, ale ani si za tým nestojím), možno si od nervov jednu zapálim (po celom týždni abstinencie! Ale mám vlastné, kto by si kupoval u nich cigarety sa 12 eur, ak nemusí), a budem sa smiať so svojimi na tom, ako sme to dopadli.
Mám ústočká a aj hlavičku, ktorá by nemala byť jedine k tomu, aby mali kde vlásky rásť.
Mám ruky a nohy, ktorými sa dorozumiem, ak to bude nutné.
Možno sa mi podarí vyrobiť nejaké fó pa, o ktorom sa mi nechce rozmýšľať, ako sa píše.
Posprechujeme, zabavíme sa, ochutnáme ich typické pivo a super biele hurky (som zvedavá ako na ne zareaguje môj žalúdok). Ak vypijem príliš pív aj nemčinu budem ovládať, sťa z učebnice a budem mať pocit, že je mojím druhým rodným jazykom.
Ak sa tam nikdy nevrátim, ostanú mi zážitky, ktorých pri mojom šťastí na trapasy a situácie asi málo nebude a spomienky, ku ktorým sa budem vracať.
Pretože na tento týždeň sa zbavujem všetkých problémov, ktoré ostávajú doma. Zabudnem na ne a ostane mi riešiť jedine jazykovú bariéru a či si vyberiem čierne alebo kockované ponožky. Skúsim mať pocit, že žijem svoj život. (aspoň tak to teraz cítim).
Takže, o dve hodinky na vlakovej stanici smer Bratislava.
Bratislava, hlavná stanica-Viedeň-Salzburg- a tak dále... Výlet sa začína.
So, Auf Wiedersehen Slowakei, see you later.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
11. 10.októbra 2011 00:48
jaaaaaj a kde tam to je naskok odomna bavori a cigarety nestoja 12 neboj sa hlavne sa mi ozvi co a ako rada ti pomozem
Napíš svoj komentár