Rany na srdci.
Rany na tele.
Nezvláda...
Už nie, načo kráčať a prebíjať sa ? Načo ?
Keď život to pripraví aj tak inak?
Keď život premieša karty tak, aby sme sa o svoj kúsok šťastia, o svoj kúsok zeme bili do posledných síl? A krátko pred vytúženým cieľom sa dozvieme, že ak by sme vydržali, dosiahli by sme svoj cieľ...
Nezdá sa to už trošku neskoro ?
Nezdá sa byť príliš ťažkým ?
Nehádže nami, ako chce on sám ? Hore-dole... Lietame, padáme a znova vstávame. Plazíme sa, kľačíme a krívame. Tak veľmi sa snažíme udržať pri živote, až zabúdame, že cieľ mal byť zo začiatku žiť. Len existujeme. Pokúšame sa o prežitie.
Načo ? čudujem sa, že vôbec sme. Nikto nám nikdy nedá žiaden návod.
Návod AKO žiť a prežiť, nebol napísaný.
Každý si ide len to svoje. Niekto má šťastia celé kvantá a niekto ho zbiera po omrvinkách.
Tie omrvinky majú chuť. Chuť sladkého víťazstva.
Štaštie, ktoré sa skrýva v okamihoch. Krátkych. Prídu a odídu. Nezostane po nich nič.
Len spomienka.
Prázdny úsmev na perách.
Neskôr ani ten nie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár