V prázdnote, ktorá bývavala rajom...
V raji, ktorý by si nevymenila za nič,
lenže prišiel nový deň a nové situácie nedovolili pripúšťať minulosť.
V deň, keď si ju pochovala rovnako ako si pochovávala vlastné alter egá a mená. Ako si si sama plakala a vzápätí sa smiala na vlastnom pohrebe. Pochopila si, že keď sa chceš znovu narodiť musíš zomrieť. Zomrieť bolestivou smrťou, v ktorej bude zahrnuté všetko utrpenie, čo si im spôsobovala počas života. Musíš zomrieť, aby si mohla žiť ako nepoškvrnená duša.
Nová duša, ktorá si jediná bude pamätať vlastné zlyhania. Len ona zaručí, aby bol nový život iný.
Lepší či horší, to bude záležať najmä od Teba.
Ležala si na hrobe svojho bývalého ja. Hlina bola ešte vlhká, nestihla uschnúť, neprešiel potrebný čas, ktorý by ju spravil pevnou.
Dážď padal na pôvodne snehobiele šaty, v ktorých z originálnej farby neostalo nič.
Lúčila si sa sama so sebou, vzlyky zúfalstva sa Ti prekrývali so vzlykmi smútku.
Snažila sa stadiaľ vyhrabať, ale cítila len ako jej z tela ubúda síl, ako každý nádych páli viac a viac, ako jej zo snažiacich sa, unavených prstov vyteká krv a ako sa jej z očí sype už len tmavý piesok. Zrazu nemala šancu. Nešlo to zvrátiť. Jej staré ja bolo definitívne preč. Od vyčerpania zaspala.
Zaspala si spánkom porazených víťazov. Prišla si o seba, navždy. Tvoje ja malo ukončený ceremoniál, na ktorom nebol nik z tých, na ktorých by si ukázala prstom, a tým označila ich dôležitosť. Zomrela si sama. Nepokojne. Sama si sa pochovala a dala priebeh novému zrodeniu.
Bez drog. Bez priateľa, bez lásky a porozumenia.
Mal to byť lepší začiatok.
Stal sa len novým.
Bezohľadnosť, krutosť, manipulátorstvo, masky, pohŕdanie.
Bola si len to, čo z Teba spravili.
Dostala si novú šancu. Nepoučila si sa.
Alebo snáď áno ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
weronna
17. 10.októbra 2011 17:20
* zaspala si spánkom porazených víťazov........táto veta ma dostala.....zaujímavý článok...
Napíš svoj komentár