Volám sa Lucia. Mám 24 rokov, som čerstvo vydatá. Mám dlhé hnedé kučeravé vlasy, zeleno-modro-sivé oči, som normálnej priemernej postavy, som vnímavá a snažím sa byť múdrou a láskavou bytosťou. Mám rada pohyb, smiech, príjemnú spoločnosť, sladkú chuť v ústach, masáž a som precízna. Som trošku bordelár, ale len čiastkovo Som komunikatívna, nemám rada hlad, dochvíľnosť mi trochu robí problém a niekedy viem byť príliš kritická.


-----Takto ma pozná väčšina ľudí.

Toto je moja kamarátka LUC. Som vďačná jej priateľstvu, pretože je to veľký človek, kt. má ešte väčšieho ducha! Žije síce na Zemi, ale prakticky to znamená, že je stále hlavou v Nebi, pretože ju napĺňa k životu pomoc druhým a nie kyslík. Ona ukazuje svojím žitím medzi nami to, že len kvôli tomu, že nevieš koľko toho ešte zvládneš, to nemáš vzdávať! Som si 100-pro istá, že nie je odtiaľto! A zároveň 100-pro istá, že si svoje dobro nikdy neprizná. Luc často hovorí, že „svet má málo hodín na to, aby som stihla každému pomôcť“. Samozrejme toto Vám nikdy nepovie takto doslova! Málo kto sa snaží byť ochotný, ona je k tomu ešte ochotná byť ochotná aj napriek minimálne všetkému, čo v sebe má! Posunie tvoje hranice! … a o 10 rokov mi bude rozprávať o tom, ako zmenila svet!

----- Takto ma poznajú tí, čo ma trošku viac poznajú (KiK, si svetová, dala si mi talizman!!)

Život každého z nás ovplyvňujú rôzne vplyvy okolia, dedičné predpoklady, rodinné podmienky, ale aj finančná situácia, naše vlastné zručnosti, schopnosti, slabé a silné stránky, charakterové nedostatky a ďalšie okolnosti. Ja o svojich ani nikomu nehovorím už, lebo som zistila, že 95 % ľudí si myslí, že si vymýšľam alebo zveličujem alebo iným spôsobom prikrášľujem situáciu, prípadne mám určite niekoho, kto mi pomáha. Tým slabomyseľnejším ani nedôjdu súvislosti, no väčšina mi povie, že vymýšľam, klamem a zavádzam ich Istým spôsobom mi to lichotí, lebo tí ľudia si proste myslia, že sa to nedá...

Presne z toho dôvodu strašne veľa ľudí dospeje do bodu, kedy niektoré veľmi užitočné, doslova múdrosti, skúsenosti, informácie a poznatky si proste nechá pre seba, prípadne pre ľudí, ktorí sú PRIPRAVENÍ ich prijať. To väčšinou prichádza vtedy, keď sa človek buď dostane do situácie, v ktorej si nevie dať rady a vyčerpá všetky možnosti riešenia, je zúfalý a OTVORENÝ prijať MÚDROSŤ – radu, skúsenosť (PRAVDU) alebo vtedy, keď sa pýta sám.

To sa môže týkať napríklad chudnutia. Ľudia stále hľadajú rôzne čarovné a zázračné spôsoby chudnutia. Povieš človeku ako na to a on ťa vysmeje, vraj to je príliš jednoduché, tak sa to proste nerobí Táto situácia sa ti stane raz, dva krát, tri krát... tridsať krát a povieš si dosť. Proste, ak sa ťa niekto spýta, nepovieš mu nič, lebo si myslíš, že by ťa aj tak vysmial. My ľudia sme taká „háveď“ (sorry za výraz), že za čo si samy riadne nezacvakáme, tomu neveríme, to predsa nemôže byť tak jednoduché, lacné, či zadarmo! Ok.

Veľmi podobná situácia, len trošku, intímnejšia, povedala by som je aj s duchovnosťou. A duševnosťou. Už 2x sa mi to stalo. Stretla som človeka, ktorého som považovala za veľmi perspektívneho človeka, len ten človek potrebovať smer. Jasno v živote. Pochopiť zmysel. A tak som sa mu snažila odovzdať know how. Mojím cieľom, úmyslom a motiváciou bolo pomôcť tomu človeku. Riskla som to. A 2x som sa popálila. Považovali ma za debila retardovaného zbaveného svojprávnosti, ktorý to v hlavičke nemá všetko v poriadku. A také plemä sme my ľudia.

Asi sa k názvu tohto blogu ani nedostanem. Duchovnosť sa totiž nedá vysvetliť, ono to treba prežiť a žiť. Viem, cítim to a vnímam, že veľa (veľa) ľudí so mnou sympatizuje a má ma rado, oceňuje a podporuje ma a ja som preto šťastná. Nájdu sa aj takí, ktorí nechápu moje iracionálne rozhodnutia a cítia sa ukrivdení (zn. „ako koňa“). Vážim si aj jedných aj druhých. Vážim si je slabé slovo, mne to totiž dáva energiu na život. Ale už nebudem nikoho presviedčať o tom, ako a čo je správne (na to ani nemám právo), ale ani o mojich úmysloch a to je zmyslom. Pôjdem príkladom. Trocha sebecké. Investovať do seba, aby som dala príklad. Stále s vďakou a pokorou v srdci a s častým opakovaním si definície vytrvalosti – pokračovať v úsilí aj napriek nepriazni a prekážkam a ja dodám z princípu.

Ten, kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.

ČAU

L.

 Blog
Komentuj
 fotka
neo75  13. 11. 2016 14:12
Možno by som ti aj do pozornosti uviedol že pomoc druhým začína predovšetkým pomocou samému sebe. Poznanie a pochopenie samého seba a svojej Prirodzenosti v jej čistote je základ správneho vzťahu k druhým. A poznanie svojej pravej Prirodzenosti je zároveň poznávanie Najvyššieho v nás z ktorého naša prirodzenosť pramení. Pomoc druhým je dobré možno odovzdávať vyššej sile. Vtedy to nejsme my s našimi slabosťami, očakávaním a osobnými zámermi, ale je to vyššia síla čo cez nás pôsobí
Napíš svoj komentár