Ci beka pana, neviem ani. Keby som vedela, inak sa správam, inak komunikujem, inak sa cítim, inak vyzerám... ALE, domnievam sa...
A:
Keď som bola malá, tati mi vždy hovoril: „Lucinka, keď dačo budeš chcieť, sústreď sa na to a rob poctivo. Aj keď sa ti budú na začiatku smiať, to nevadí, len rob poctivo a potom sa ukáže.“ Môj otec nie je žiadny megaúspešný človek. Súdim to najmä z toho, ako sa vyvinula naša rodina, no coment. Ale je niečo, v čom si myslím, že je megaúspešný. Je megaúspešný šofér. Ja som sa naučila jazdiť od 13 rokov, vodičák, to bola len formalita, pssst. V každej firme, v kt bol zamestnaný bol po určitom čase vyhlásený za najlepšieho zamestnanca čo sa týka prejdených kilometrov aj spotreby pohonných hmôt. Ostatní zamestnanci ho nemajú v láske, pretože výrazne posúva plány a limity stanovené firmou. A to na základe jeho filozofie... „sústreď sa na to a rob poctivo“.
B:
Ide o zvyky.
42- ročná Denisa začala piť a fajčiť v 16 rokoch a väčšinu svojho života bojovala s nadváhou. Nemala ani 30, keď ju vymáhači prenasledovali pre desaťtisícový dlh. Sama uviedla, že v zamestnaní nevydržala ani rok. Dnes je z nej však štíhla energická žena s vyšportovanými nohami, ktorá vyzerá minimálne o 10 rokov mladšie, pracuje v grafickom štúdiu, nepije a nefajčí, schudla dvadsaťsedem kíl, zabehla maratón, prihlásila sa na vysokú školu a kúpila si byt... skrátka sa v poslednom čase nenudila
Skupiny vedcov, psychológov, psychiatrov, neurológov, genetikov, sociológov s zaoberajú mnohými ľuďmi podobnými Denise... fajčiari, alkoholici, nákupní maniaci, obézni ľudia a ľudia s rôznymi zničujúcimi návykmi... všetci majú spoločné to, že v pomerne krátkom čase sa im podarilo od základu zmeniť svoj život. Tak o čo ide? Denisa mala jeden cieľ. Na začiatku jej zmeny, okrem toho, že bola zdeptaná zo svojho bezcieľneho a nešťastného života, si povedala, že chce prestať fajčiť. A to bol jej cieľ. Zamerala sa na tento prvý, kľúčový zvyk a naučila sa preprogramovať ostatné črty správania.
Major v meste Kúfa, v Iraku. „Porozumieť návykom je to najdôležitejšie, čo ma armáda naučila. Úplne som zmenil pohľad na svet. Chcete rýchlo zaspať a zobudiť sa čerstvý ako rybička? Všímajte si, čo automaticky robíte pred spaním i ráno. Chcete začať behať? Stanovte si jasný plán a osvojte si ho. Aj deťom to vtĺkam do hlavy. S manželkou sa na to zameriavame a na stretnutiach veliteľstva taktiež.“ Major boj jednoduchý chlapík z Georgie. V jednom kuse vypľúval do hrnčeka slnečnicové jadierka alebo žuvací tabak. Prezradil, že keby nebol vstúpil do armády, asi by sa živil ako opravár telefónnych káblov alebo díler pervitínu. Teraz dozeral na 800 vojakov v jednom z najzložitejších bojových útvarov na svete. „Verte mi, ako to zvládne taký chmuľo ako ja, dokáže to ktokoľvek.“
Ide o zvyky – hoci samé o sebe majú pomerne malý význam, časom jedlá, ktoré jeme, želania dobrej noci, ktoré každý večer šepkáme, postoj k šetreniu a míňaniu, objem telesnej aktivity alebo spôsob myslenia a riešenia pracovných úloh nesmierne vplývajú na naše zdravie, výkonnosť, finančné zabezpečenie či šťastie. Kedysi sme sa všetci vedome rozhodli, koľko si naložíme na tanier, čo prvé urobíme, keď prídeme z práce, koľko krát sa denné pozrieme na facebook, ako často zájdeme na pohárik, kedy pôjdeme cvičiť.... potom sme ale prestali cielene o tom rozhodovať a naše správanie sa zautomatizovalo. Ide o prirodzený nervový proces a ak ho pochopíme, dokážeme ho meniť.
C:
Sebapoznanie... pocit kontroly nad vlastným životom je najdôležitejší predpoklad fyzického a psychického zdravia. Ak budeme vedieť, aký život chceme žiť, kde chceme byť a čo chceme robiť, hlavne s kým a čo tým chceme dosiahnuť, budeme pripravení premeniť svoje túžby na realitu. Ale prečo je dobré poznať seba samého? Väčšina z nás nepozná dobre seba samého. Pravidelne sa zaoberáme druhými ľuďmi, pozeráme reality show, seriály, politiku, sledujeme nepodstatné veci. To najdôležitejšie, čo musíme v živote spoznať sme my sami. Ak chceme žiť kvalitný život, musíme sa riadiť svojim vnútrom – vedieť kto sme a aký život chceme žiť.
Skús si napríklad odpovedať na nasledujúce otázky:
Kto alebo čo vás v živote teraz aktuálne najviac „drží späť“ a prečo? Ide tvoj život pozitívnym alebo negatívnym smerom? Prečo? Ako defunuješ úspech? Koľľko stresu máš v živote a čo ho spôsobuje? Čo z dňa máš najradšej a čo nemáš rád vôbec? Aké sú tvoje najväčšie obavy ohľadom seba samého? Čo určite nechceš v živote ľutovať? Aké problémy si neustále priťahuješ? Za čo sú ti ľudia vďační? Komu sa chceš podobať? Kto ťa inšpiruje a prečo?
ABC
Všetko má čosi do seba, preto som to tu napísala. Poctivá vytrvalá práca, psychológia návykov, sebapoznanie... Len je to ťažké skĺbiť. Ak by to bolo ľahké, na Zemi by vládol svetový mier. Avšak nie je to nemožné. To si treba zapísať za uši. Ako sa človek rozhoduje? Ako žena keď rodí.
„Chcete epidurál počas pôrodu?“
„Nie, nie, určite nie. A ak budem tvrdiť, že áno, nepočúvajte ma, budem pod vplyvom bolesti, proste nechcem epidurál počas pôrodu.“
o hodinu neskôr:
„Dajte mi ten blbý epidurál hneď už aj, chcem ho teraz okamžite!!!“
„Ale spomínali ste, že epidurál nechcete.“
„Mne je fuk, čo som spomínala, dajte mi ho už aj, lebo vám odkrútim hlavu z krku!!!“
Klame nás všetko, neni pevná myseľ, tak nič. Niekedy v snahe uľahčiť si vec sa spoliehame na niekoho, o kom si myslíme, že to s nami myslí dobre. Hovno, sory, za výraz, ale je to tak. Každý má svoje problémy. Namiesto toho zmobilizuj svoje sily a snaž sa pomôcť si sám. Nezvaľuj vinu na druhých, aj keď je to jednoduchšie, ako priznať si chybu. Ak nie si spokojný s niečim, snaž sa to zmeniť a nie nečinne čakaj na zmenu. Tiež netreba veriť hneď všetkému, čo druhí povedia. Treba veriť svojej intuícii, nezabúdať na logiku, racionalitu, intelekt a kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Nie robiť všetko, čo ti nejaký dement povie (sory za výraz opäť), ale poprosiť o pomoc vôbec nie je negatívne. Často je cieľom tá cesta.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len mne tam ešte niečo chýba