Ľahli sme si na posteľ, ale ja som sa ani nevyzula. Nechcela som, aby to bola rýchlovka. Vlastne som nevedela, čo chcem, aby to bolo. Prvú mi rozopol podprsenku. Dovolila som mu to, lebo som nechcela, aby mi ju vyhrnul. Neznášam takých debilov, ktorí mi košíky vyhrnú pod krk, takže vyzerám ako obeť znásilnenia. Zvláštne bolo, že sa Opi triasol, tak ako sa trasú deti pred vianočným stromčekom, ale toto bol dospelý tras, tras nedočkavého nadržaného opičiaka. Bol taký vyhecovaný, že keby som doňho pichla špendlík, tak by z neho fučala para. Bozkávali sme sa presne tak dobre, zložito, jemne a sústredene ako vždy v aute. V niečom to bolo lepšie a v niečom horšie. Lebo v aute boli tie bozky prostriedkom aj cieľom. Tam sme vedeli, že nad nami nie je žiadna miestnosť, kde budeme pokračovať, a tak sme si bozkávaciu komnatu vyzdobili do dokonalosti. Tu to bola predohra. Opi ma objal a držal ma, ako keby ma nechcel už nikdy pustiť. Mal také dlhé ruky, že ma mohol obchytiť dvakrát. Nikdy som si neuvedomovala, o koľko je vyšší a väčší. Držal ma ako opičiak svoje mláďa. Rečou bozkov sme si hovorili, ako to teraz chceme, ale ja som mu klamala. Vedela som, že ma bude chcieť vyzliecť. To chcú všetci. Všetci chcú mať babu najprv holú. Položiť ju do postele, vypozerať si kozy, medzinožné zákutia, ešte roztiahnuť nohy, pohladkať, pobozkať. A sami sa vyzlečú na poslednú chvíľu a pod paplónom. Ja som Opiho predbehla. Rozopla som mu džíny, stiahla som mu ich aj so spodkami. Začal mi sťahovať zips, ale ja som mu odstrčila ruku. Bozkami sa pýtal ,čo to robím. Budem ti hladkať zadok, Opi. Mám rada, keď majú chalani malé pružné zadky, veselé zadočky. Hladučké ako bábätko. Rada im ich hladkám. Ale neznášam, keď mi začnú obchytkávať zadok oni. Keď mi pchajú prsty do zadku, to úplne nenávidím. Opi mal malý svalnatý zadok, a keď som sa ho dotýkala, tak sa krútil. Ja som sa ešte ani nevyzula, a on už bol celkom nahý. Položila som mu ruku na ploché brucho a pomaly som ju ako pavúčicu spúšťala nižšie. Cítila som, že Opi je nesvoj. Prekráčala som prstami cez hodvábne chĺpky a zobrala som ho do ruky. Mal ho celého vlhkého ako slimáka, na takého chlapa prekvapujúco malého, ale na opičiaka asi normálneho. Spustila som sa do suterénu a zobrala som Opiho do úst. Začal sa prehýbať do mosta, bol pružný a z ríše zvierat prechádzal do ríše rastlín. Bozkávala som jeho malého človiečika a rozprávala som sa s ním. Dlho. Opi ma držal za uši a ticho kňučal. Dala som mu tisíc malých bozkov, nakoniec som si vyzliekla texasky. Stiahla som si nohavičky. Mala som v nich slimačie stopy zo svojich štiav.
Položila som si Opiho na chrbát. Roztiahla som mu nohy. Kľakla som si až celkom blízko k nemu. Môj malý mäsitý valček vystrčil hlavu spod kapucne a vyšiel von, pozrieť, čo sa to deje. Jazykom som trošku zablčala na Opiho žaludi. Stisla som mu ho palcom a ukazovákom, zvačšila som mu štrbinu a zasunula som sa doňho.
Opi ani neotvoril oči a povedal rozhlasovým hlasom: „Časové znamení právě ohlásilo 25 hodín a dvacet minut.“
A rehot, ako vždy na parkovisku.
Opi sa zrazu prestal smiať, zodvihol ruky, ako keby sa chystal dirigovať, zamrzol v tej póze a hovorí: „Vždyť to je vono, to je vono! Wewerko, tys na to přišla! To je vono. Tak se musí hrát! Kurňa, že mě to nenapadlo hned Opačne! Ne kasíno nás. My musíme vojebat kasíno!“ Asi na tretiu noc ma zobudil hluk z prízemia. A niečo, čo som za mesiac počula v tom dome prvý raz. Chalani sa rehotali. Počula som ich, ako dupú po schodoch. Zobudila som sa, ako keď sa vynáram z vody, strihom. Hodila som na seba džinsy, triško a bosá som zbehla dolu. Všade bolo zažaté svetlo, ako vždy neporiadok.
„Čo sa deje?“
Opi sa na mňa pozrel svojimi malými múdrymi očami, takého som ho ešte nevidela. Sršal energiou, mohol vyletieť cez strechu a letieť do neba. Pokľakol, vystrčil prostredník do vzduchu a zajačal: „Kurva vesmíre, díky! Vyhráli jsme! Milión dolarú.“
Uprostred miestnosti stál Jožo a pokúšal sa otvoriť fľašu šampanského. Podarilo sa mu odlomiť drôtik na zátke a teraz prstami odkrúcal zvyšok. Opi a Edo sa mu rehotali. Dodo kľačal nad dvoma vrecami a modlil sa. Normálne sa modlil, ako starenky v kostole, lenže nad dvoma pytlami plnými indiánskych dolárov. Chalani tú noc v kasíne vyhrali. Rozbili Indiánom bank. Vyhrali nejakých strašne veľa peňazí, koľko, to som sa nikdy nedozvedela. Ale vyhrali sme. Mohli sme sa z tej riti vrátiť domov. Konečne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár