Ľudia (priatelia) za mnou chodia ak potrebujú pomoc, ak nevedia komu majú čo povedať, ak sú smutní alebo im je ťažko. Proste som tu pre každý prípad a pre každého. Či je to niekto cudzí alebo niekto známy alias priateľ.
Nemám s tým problém. ALE! Čo ma vl. štve? ? to, že ja osm tu pre každého kocikedy, kocikde. No keď sa ja potrebujem porozprávať, keď mňa niečo trápi, sužuje, vtedy na mňa nikto nemá čas. Vtedy sú zaneprázdnení, plne vyťažení, moje problémy vl. nie sú problémy lebo sú moje.Pretože ja som typ človeka kt. sa stále usmieva, nemám narok byť smutná? ? Nemyslíte si , že aj ja mám potrebu rozprávať sa? Byť na tej druhej strane? Byť vypočutá? Utešená? ?
Keby som povedala, že sa chcem zabiť aj vtedy by som asi dostala odpoveď: "ale lucka nesranduj.."lebo to som celá ja. Vysmiata, veselá, drzá...ale nie stále sa tak aj cítim. Lenže v takej chvíli som ešte veselšia aby si to nik nevšimol. No keď dám najavo že nie je všetko v naprostom poriadku, nie stále nájdem oporu.
Nevravím, že keď robím chybu, majú mi kamoši za každú cenu povedať že všetko čo robím nemá chybu..ale niekedy len potrebujem aby stáli pri mne. Aby som cítila ich podporu a náklonnosť..myslím že nechcem až TAK veľa.
Poslednú dobu mám pocit, že mi niečo chýba. Že niečo chýba k tomu, aby moja osobnosť bola úplná.Potrebujem vedieť, že ma niekto má rád.Asi nič viac, nič komplikované. Asi to mi tak veľmi chýba. Myslela som si že nepotrebujem Lásku ak mám priateľov. Ale tak sa zdá že nemám ani jedno. Nechcem tým povedať že som BEZ priateľov. Mám ich...ale nemám ich vtedy keď to naozaj potrebujem. Vtedy ked som najviac v úzkych sú odrazu všetci preč a ja nvm s kým sa mám porozprávať.
Tieto prázdniny som si vôbec neoddýchla, nenabudila som sa do nového šk. roka, psichycky som sa nepripravila na to všetko. Nebolo kedy poriadne..stále som mala povinnosti, pocit zodpovednosti. Chýbalo mi vypadnúť od toho všetkého aspoň na malú chvíľku. Teraz zase začína ruch okolo školy a mňa to vcucne vcelku a v momente. Nebudem mať čas sa ani nadýchnuť.
Čo som tým celým chcela povedať? ?
Že mi je neskutočne ťažko a neviem čo s tým. Nikoho sebou nechcem zaťažovať a nikto nechce byť zaťažovaný. Ale ja som tu pre každého.Lenže aj JA potrebujem niekoho komu by som toto všetko mohla povedať bez výčitiek.
Vyznanie
Komentuj
11 komentov k blogu
1
ambracierna
22. 8.augusta 2009 22:31
a čo takto hladat butlavu vrbu v mamine?? ... mne to niekedy dosť pomáhalo aleo sestra brat... to su ludia ktorí sa na teba nevykašlu nikdy.. a kamaráti ti poviem že ja mam len jednu aj to s aozve len ked má problem.. ešte že mam mojho draheho na tieto veci a chudak uz pocuva aj babske reci co sa baby rozpravaju... ale tk aspoň sa necitím tak sama... ale viem ako ti je..
2
Práve si to urobila. Povedala si niekomu to čo cítiš. Viem, že vypísať sa vo svojom blogu je iné ako keď to niekomu hovoríš a ty vidíš priamo jeho reakciu, ale aspoň za takú malú vŕbičku to možno pokladať. (Ber to ako môj chabý pokus o povzbudenie)
4
Nestrácaj nádej.Krásne si to napísala, a ja ťa chápem čo prežívaš , lebo som na tom takmer rovnako, len s tým rozdielom že ja si priateľov skôr odháňam a tak mám pocit že nemám nikoho..
A doma som zasa ja tá , ktorá vždy zachová "chladnú hlavu"
.V každom prípade si skús oddýchnuť aj ked ide šk.rok , a cez víkendy takisto.Skús toto vyrozprávaš nejakej kamoške, jednoducho nadhoď túto tému a povedz jej to.
Nemáš čo stratiť
Niekedy si ľudia chyby uvedomia, až ked ich na ne upozorníme.
V každom prípade držím palce
A aj cez šk. rok si nezabudni užiť víkendy
P.s:Všetko sa dá, len pre to musíme urobiť všetko, čo je v našich silách
A doma som zasa ja tá , ktorá vždy zachová "chladnú hlavu"
.V každom prípade si skús oddýchnuť aj ked ide šk.rok , a cez víkendy takisto.Skús toto vyrozprávaš nejakej kamoške, jednoducho nadhoď túto tému a povedz jej to.
Nemáš čo stratiť
Niekedy si ľudia chyby uvedomia, až ked ich na ne upozorníme.
V každom prípade držím palce
A aj cez šk. rok si nezabudni užiť víkendy
P.s:Všetko sa dá, len pre to musíme urobiť všetko, čo je v našich silách
5
ako keby som citala vlastne myslienky... jedna kamaratka mi uz tak trochu vynadala za to ako neprejavujem pocity ci ako by som to nazvala.. a no proste robim to co ty.. mam zlu naladu tak nikoho tym nechcem zatazovat tak sa tvarim este veselsie...
to s tym zabitim... ja som to minule povedala v skole.. ze sakra ze mna vobec neberiete vazne...ze aj kebyze poviem ze sa chcem zabit tak to zoberiete ako srandu na co sa zacali smiat.. a mne isli slzy do oci
pridavam sa ku komentu vyssie... to je len o zvyku.. ze kamarati asi ani nevedia ako moc ta to serie ze ty ked potrebujes tak sa nemozes vykecat...
z tohto blogu mi pride ze si az moc dobra co je na jednej strane dobre.. ale zas treba sa aj nasrat a niekomu povdat nieco
drzim ti palce a ako hovori ta kamoska... nepretvaruj sa, ked si smutna bud smutna aj navonok... skutocni priatelia si to vsimnu a pomozu ti
to s tym zabitim... ja som to minule povedala v skole.. ze sakra ze mna vobec neberiete vazne...ze aj kebyze poviem ze sa chcem zabit tak to zoberiete ako srandu na co sa zacali smiat.. a mne isli slzy do oci
pridavam sa ku komentu vyssie... to je len o zvyku.. ze kamarati asi ani nevedia ako moc ta to serie ze ty ked potrebujes tak sa nemozes vykecat...
z tohto blogu mi pride ze si az moc dobra co je na jednej strane dobre.. ale zas treba sa aj nasrat a niekomu povdat nieco
drzim ti palce a ako hovori ta kamoska... nepretvaruj sa, ked si smutna bud smutna aj navonok... skutocni priatelia si to vsimnu a pomozu ti
7
moja... ved vies ze som tu pre teba... o 5 domov vyssie.. keby daco..
9
Myslím, že veľa ľudí je na tom ako ty alebo ako ja...
Vlastne k tomu ani nie je čo povedať. Od bútľavých vŕb sa očakáva, že budú počúvať, nie že budú potrebovať byť vypočuté... Zaujímavé je, že je tu predsa len vždy niekto, kto by bol ochotný si nás vypočuť, ale my toho človeka nepovažujeme za niekoho, komu by sme sa chceli, či mohli vyrozprávať.
Nie sme samy, aj keď sa tak často cítime..
Vlastne k tomu ani nie je čo povedať. Od bútľavých vŕb sa očakáva, že budú počúvať, nie že budú potrebovať byť vypočuté... Zaujímavé je, že je tu predsa len vždy niekto, kto by bol ochotný si nás vypočuť, ale my toho človeka nepovažujeme za niekoho, komu by sme sa chceli, či mohli vyrozprávať.
Nie sme samy, aj keď sa tak často cítime..
10
Butlava vrba... heh, nemam rad ten vyraz a ked si sama takto hovoris je to ako keby si si to zadala ako powinnost.
Nerob to, koli tomu kazde rano vstavam o 15-20 min dlhsie a premyslam nad tym komu som ako pomohol ale sebe uskodil.
Ludia okolo mna su stastnejsi ale ja nasiaknuty ich smutkom. Pochynujem ze si mala rozhovor s chalanom ktoremu pred ocami zomrela laska, uvazoval o sebevrazde a bolo na mne ci to urobi alebo nie, to bol asi moj najtazsi rozhovor v zivote teda ak sa to da nazvat rozhovorom pokial som mu to pisal, v takej situacii sa ti potia ruky a trasu prsy, tvoj nadych uz neni taky plynuly... nakoniec sa mi podarilo ho presvedcit ale ked som si lahol do postele tak mi busalo srdce ako keby som podal nejaky sportovy vykon.
Podobnych rozhovorov som mal niekolko a kazdym sa menil moj polad na svet, za tych niekolko rokov som si zvykol na to ze mam na takych ludi nestastie a co je horsie, nech pre nich spravis cokolvek casom na teba zabudnu.
Osobne, mam svoj svet, viem co chcem, viem ako toho dosiahnut (priblizne), robim co je spravne ale som uz unaveny.
Nerob to, koli tomu kazde rano vstavam o 15-20 min dlhsie a premyslam nad tym komu som ako pomohol ale sebe uskodil.
Ludia okolo mna su stastnejsi ale ja nasiaknuty ich smutkom. Pochynujem ze si mala rozhovor s chalanom ktoremu pred ocami zomrela laska, uvazoval o sebevrazde a bolo na mne ci to urobi alebo nie, to bol asi moj najtazsi rozhovor v zivote teda ak sa to da nazvat rozhovorom pokial som mu to pisal, v takej situacii sa ti potia ruky a trasu prsy, tvoj nadych uz neni taky plynuly... nakoniec sa mi podarilo ho presvedcit ale ked som si lahol do postele tak mi busalo srdce ako keby som podal nejaky sportovy vykon.
Podobnych rozhovorov som mal niekolko a kazdym sa menil moj polad na svet, za tych niekolko rokov som si zvykol na to ze mam na takych ludi nestastie a co je horsie, nech pre nich spravis cokolvek casom na teba zabudnu.
Osobne, mam svoj svet, viem co chcem, viem ako toho dosiahnut (priblizne), robim co je spravne ale som uz unaveny.
11
Hm butlave vrby su dost pekne, krasne ale u nas v zahrade vo Vajnoroch uz taketo dve butlave vrby spadliy do jazera hm ach jajj...
..tak je to aj dost nebezpecne take butlave vrbiy alebo stromy hoci jake chech!!!?? :"(
..tak je to aj dost nebezpecne take butlave vrbiy alebo stromy hoci jake chech!!!?? :"(
Napíš svoj komentár