Kamarátka

Si ako dážď,
čo pod kožu mi vchádza.
Som ako slnko,
čo pri Tebe lúče stráca.
Od samého začiatku
pre mňa znamenáš veľa.
Bola som len človek,
no spravil si zo mňa anjela.
Spravil si zo mňa anjela,
čo sa vzlietnuť neodváži,
lebo každým dňom i nocou
Tvoje kroky stráži.
Som pripravená zniesť Ti
i modré z neba.
Strážim Tvoje sny a som tu len
pre Teba.

Vidím v Tebe oheň, vietor,
vidím v Tebe jarný deň.
Vidím v Tvojich očiach lásku,
no Ty vo mne vidíš
kamarátku len.
Tvoj úsmev na unáša a oči
mi rozum mätú.
Nerozumiem Tebe
a nerozumiem tomuto svetu.
Chvíľa s Tebou je mi strašne
drahá.
Keď som s Tebou, tak sa vo mne
smútok, šťastie, slzy i radosť
naraz vzmáha.
Vždy dúfam, že k sebe budeme mať
bližšie ako hviezdy na nebi.
Som Ti len kamarátka,
preto pristanem vždy tvrdo na zemi.
Keby dal si mi nádej, že svitá
na krajší čas,
bola by som neskutočne šťastná,
hoc´ bolo by to len raz.
Všetko, čo som kedy mala,
som dala Tebe.
Aj srdce –
a toho som sa najviac bála.


Tichučko tu čakám,
či vietor nezafúka
a nespojí Tvoje kvapky dažďa
s mojim slnečným lúčom.
Vznikla by tak krásna dúha,
ktorú odomkli by sme spolu
správnym kľúčom.
Po tomto už nemôže ostať slnko
bez dažďa, to je jasné.
Keby neboli sme spolu,
nevzniklo by niečo také krásne.

Toto však nie je rozprávka.
Ty nie si zviera a ja nie som
kráska.
Toto je realita,
v ktorej nebudem už dúfam
pre Teba len kamarátka
a to krásne medzi nami
pomenujeme LÁSKA.

 Báseň

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu