Jediné čo ťa zdobí,
čo tvoju krásu robí,
je tvoja ľadová tvár.
Je to ako slnečný žiar.
Keď sa svetlo ligoce,
ako keby hrali sviece.
Tvoju tvár nič nezdobí
Čo s tým človek narobí?
Lebo je ľadová. Aká iná?
Predsa to nie je moja vina.
Môžeš za to ty! A tvoje city.
To že ma ľúbiš, sú iba mýty.
Prečo si ma klamal? Prečo?
Čo sa neudelo už dačo?
Ale ja som ťa stále ľúbila.
Svoje srdce ti sľúbila.
Doniesol si ho zlomené.
Len páskou prelepené.
Pri tomto páska nepomôže.
Iba čas rany hojiť môže.
Už mám srdce ukryté.
S tvojou tvárou vyryté.
Je ľadová ale už sa topí.
Vďaka teplým slzám,
čo kropia v srdci stopy.
Hnedé oči, nežná tvár.
Už sa ku mne nevracaj!
Zranil si ma ako nikdy!
Dopustil si sa strašnej krivdy.
Ja ťa ľúbiť aj tak smiem.
Ty ma nechceš ja to viem.
Tak tam ostaň! Maj svoj raj.
Ale už sa prosím nevracaj.
KONIEC!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elsi
1. 8.augusta 2011 21:03
krásne
Napíš svoj komentár