Dosť! Zaprisahám ťa, prestaň myslieť na sny ktoré sa nedajú splniť! Pretieraš si rukou tvár a zastavuješ slzy v očiach, osud ti konečne ukázal najkrajší dar, no aj tak ti stekajú po lícach. Tvojim darom bola nová nádej, nádej vbodnutá do bijúceho srdca, že konečne ochutnáš z pravej lásky, ochutnáš bozky pravého milenca. A predsa všetko vôkol bol klam poskytnutý priestorom v čase, aby som uverila nepravým hrám a uviazla v lásky lase. Nemôžem. Nemôžem zabudnúť, v hlave mám spomienky na tu nekonečne dlhú dobu, kedy boli sme ďaleko od seba, no v mojom srdci stále spolu. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj