Občas sa treba ponoriť do hĺbky našich snov a porozmýšlať, čo by sme boli bez lásky.. Veď jej súčasťou je toľko pocitov, pocitov prinašajúcich smiech aj plač, radosť aj smútok.Bez lásky sa tažko dýcha,ťažko existuje...Tieto riadky možno pre niekoho neznamenajú nič,prázdne frázy,slová bez významu, no pre niekoho su celým svetom.Je tak krásne snívať o láske...túlať sa tmavou ulicou a možno ju stretnút niekde na ceste, alebo čakať,že len tak spadne z neba...a možno keď tá láska ozaj príde,ty sa zlakneš a utečieš,alebo sa jej postavíš tvárou v tvár...a zistíš,čo sa skrýva za tým slovom,slovom,ktoré dokáže neskutočne zraniť..alebo naopak prebudiť k životu...o láske by som dokázala rozprávať hodiny a hodiny, aj ajtak ju neviem vysvetliť, neviem vysvetliť prečo mám motýlikov v brušku a prečo kvôli nej neviem spať,pretože mi beháš po rozume...Neviem prečo každá jedna moja myšlienka smeruje k Tebe a prečo Ti patrí vačšina mojich snov..Sny...sú tak prekrásne..mám ťa aspoň v nich,keďže ťa nemôžem mať v skutočnosti..v takom sne môžem byť kým len chcem,aj keď iba na chvíľu,ale predsa..Nachvíľu si žijem život po akom túžim, a potom sa zobudím, a zistím,že to bol len sen...kiežby aj Tvoje sny boli venované mne..Takto snívam o Tebe bez Teba..a strašne ma ubíja presne tá prekrasná láska keď si zakaždým uvedomím,že Ty si vlastne ten môj sen..ale taký..na ktorý nezabudnem ako náhle sa ráno zobudím...nie ako tie sny, ktorých hlavnu podstatu si už ráno nepametáš..na teba sa nedá zabudnúť a nemyslieť...Tak strašne túžim po tom, aby si prišiel a povedal mi, že chces snívať ten prekrásny sen somnou,že mi patrí tvoja láska...pozri, po lícach mi stekaju slzy...každá jedna z nich patrí Tebe..Pametáš na ten deň, keď som Ti plakala na pleci? V Ten deň si sa stal mojím..a zrazu si mi zmizol...nechal si ma stáť na ceste,pri ktorej nesvietila ani jedna jediná lampa..a ja som zrazu nevedela ako ďalej..Padla som a nikto mi nepodal ruku...a vtedy som pochopila, že vďaka Tebe som aspoň chvíľu bola tým, kým som bola..Naučil si ma ľúbiť a zato ti budem navždy vďačná...aj keď si mi zmizol len v úbohej tme...ďakujem

 Úvaha
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  1. 4. 2008 13:54
Krásne napísané. Ono človek je ničím bez lásky, ale takisto je len maličkou bodkou v tomto svete, pokiaľ jediná láska, ktorú cíti je tá nešťastná, pretože na lásku bohužiaľ treba dvoch, a pokiaľ tam nie sú, tak je to viac než len smutné. Je to priam žalostné. Ja to veľmi dobre poznám, keď ti chlap dá všetko a to najnádhernejšie a najkrajšie a potom zrazu je preč a ty nevieš a niekedy ani nechceš zabudnúť...
2 
fotka
kikuska1  1. 4. 2008 14:45
Velmi pekne..
Napíš svoj komentár