Mám vlastný život, a v nôm mám právo robiť si čo chcem, a hlavne mám to právo "Riadiť si svoj život." Takže ospravedlňovať sa nebudem, lebo je to môj život, a navyše ospravedlniť sa nechcem. Za to že niekto sa správa ako vy-mletá šľapka a potom sa pretvaruje pred kamarátmi, je mi z toho človeka na grc, ale to je jedno to je jej spôsob ako si žije svoj život. V tomto blogu ide o mna, lebo ja si ho píšem, tak si tu napíšem o sebe, a je mi naprosto jedno že zniem, tak narcistická / egoistická a neviem ešte ako, ked to môže robiť v mojej prítomností iný tak ja to budem robiť tu v klude mojej izby kde mám totálne súkromie, kde je iba a iba môj svet, a v nom môžem nadávať na koho chcem, ako chcem a aj prečo chcem. Páči sa mi že som neurotický cholerik. Páči sa mi že môžem ovládať svoje pocity na verejnosti a v spoločnosti priatelov.

Som si totižto na 100% istá že každý no jednej nohy na tomto svete máme svoje "DRUHE JA". No a čo, šak sme predsa ľudia, a boh nam dal život na to aby sme žili, tak si žime tak ako nam je po vôli a tak aby nam samím bolo dobre. Človek je od prírody chamtivý, tým chem povedať že nie každý je na materialne veci, ale všetci sme na tie duchovné veci chamtivý. Každý v tomto smere ide sám za seba, robí všetko aby sa mal v živote dobre. No a čo?. sme ludia, to sa patrí, tak sme stvorený, tak to nemenme.Pre teraz!

Teraz vám opíšem jedného človek v mojom okolí:

je škaredá ked sa nenamaluje, poviem jej ako by sa mohla pačit chalanom a ona to urobí. Stane sa peknou. Lenže jej to nestačí.
Prvý prípad: bud niečo vytiahne zo skrine ešte krajšie aby ma zatienila, a správa sa ako namyslený krava. nevšímam si ju, a je mi ľúto že som jej pomohla a takto som dopadla.

Druhý príklad: nevytiahne nič zo skrine a ostaneme na tej istej vlnovej frekvencii že sme obidve pekné, lenže mi začne tarať že sa nepáči chalanom. čo nie je pravda, spoznala som už rôzne typi ľudí a aj chalanov, aspon z 45% môžem povedať čo sa chalanom páči, a ktorím sa páči. v tedy mam chuť jej už vôbec nepomáhať, ked ona si vždy bude robiť po svojom aj napriek tomu že žiadala odomna aby som jej pomohla sa nejako odviazať a zabaviť.

ľudia sú svine, a mne je len ľuto že na tomto svete sa velmi ťažko hladá človek ktorému môžete dôverovať, je mi do plaču ked rozmýšľam na týmito ľudmi, pretože niekedy ked už niekomu dôverujete, a veríte v tú dôveru tak to zakolíše.. Prečo nemôžem mať 100% istotu / dôveru v niekoho ktorá zostane už nemenna?? Prečo sa to nedá ?.. prečo o dôvere pochybovať??.. Prečo sa človek tak správa a narúša stabilitu dôvery ??

Toto je moja nevyriešená vedná disciplína, kt. by som chcela vyriešiť ešte pred tým ako zošediviem.Asi to vyžaduje spoznať viacej ľudí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár