A čakať...
Prečo mu to tak trvá? Však povedal, že... ale to je jedno, čo povedal. Aj tak takmer nikdy neprišiel včas. Nedokázala som sa na nič poriadne sústrediť. Myšlienky mi v hlave vírili ako splašené. Začala som nervózne chodiť po miestnosti. Po chvíli mi však to neutíchajúce vŕzganie podlahy pod mojimi teniskami začínalo vadiť, tak som si radšej sadla na posteľ. Nedokázala som sa však nehýbať. Začala som si na kolene vyklepávať prstami klavírne sólo mojej obľúbenej piesne od Cradle of Filth- Nymphetamine. Už sa teším, až si ju znova zahrám. Musím sa ju ešte síce doučiť, ale do súťaže to snáď nejak zvládnem. Mám na to ešte týždeň.
Zrazu som sa strhla: Čo? Už len týždeň? Ten čas v posledných dňoch ubiehal nejak rýchlo a ja som si to ani neuvedomovala. To všetko, čo sa stalo... prišlo to tak náhle a nečakane a úplne ma to vyviedlo z miery. Potrebujem sa čo najrýchlejšie dostať domov. Musím začať aktívne hrať. Ešte sa navyše potrebujem naučiť jednu povinnú skladbu. Ako to len stihnem? Braček môj, kde toľko trčíš?
Otvorili sa dvere a ja som sa prudko postavila. Prišla sestrička a povedala mi, že môj brat odišiel z nemocnice. Hovoril vraj, že si ešte niečo potrebuje vybaviť a že po mňa o hodinku či dve príde. Potom sa so mnou rozlúčila a odišla z miestnosti.
Opäť som si sadla, lebo dlážka by asi ďaľší nápor môjho chodenia nevydržala a ja by som sa prinajlepšom zrútila o poschodie nižšie. Ktovie, kto tam býva? Snažila som odpútať aspoň na malú chvíľku svoje myšlienky od pravdy. Ale akosi sa mi to nedarilo.
Hm... to je teda super. Som zvedavá, čo zas Riško vybavuje tak narýchlo. Však ja to zistím. Povie mi to, aj keby nechcel.
Keďže už odišiel, to znamená, že sa už rozprával s tým svojím kamarátom. Čo mu všetko povedal? Ako asi ten chalan zareagoval? Nenaštval sa?
Musím sa upokojiť. Zhlboka som sa nadýchla a veľmi pomaly vydýchla. Už je to lepšie. Ďaľšiu hodinu (či koľko to vlastne bolo) som strávila pozeraním sa von z okna. Vedela som, že to bude posledný krát.
Už som si chcela ľahnúť a trošku sa vyspať kým po mňa príde braček, keď sa naraz za strašne škrípajúceho zvuku otvorili dvere...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
katuska8808
18. 12.decembra 2010 21:42
je to vynikajúce Lenka
2
Ďakujem Kati ešte dnes bude ďaľší diel.. musím vám to predsa vynahradiť po takej dlhej dobe
9
že? aj ja si hovorím čím dlhšie ho mám, tým ho mám radšej láska na prvý pohľad
no že: "áno šéfe!"
no že: "áno šéfe!"
Napíš svoj komentár