-"Ale to je blbosť. Určite to je nejaká somarina, kvôli ktorej sa zas naštvala. To ju za chvíľu prejde." odvetila mi a ďalej to neriešila.
Prišli sme do baru, objednali sme sa a posadali sme si za stôl. Trudy na mňa stále pozerala akoby som jej zjedla večeru a ja som podvedome tušila, prečo ten pohľad. Aj keď jej hnev bol neopodstatnený.
***
Prišlo na lámanie chleba a začali sme hrať hru na pravdu a lož.
-"Tak teda, Trudy, prečo sa na mňa hneváš?" vytriskla zo mňa otázka, pretože som už nedokázala dlhšie vydržať. Už pred polhodinou to všetky tri rozoberali na Wéckach, nie som predsa sprostá. Určite ma tam poohovárali z každej strany. Aj keď si myslím, že neprávom.
-"Ja na teba nie som nahnevaná." odbila ma do outu.
No jasné, chcela som vykríknuť, no nedalo mi to, tak som na ňu hodila len pohľad č.84 (neverím ti) a chcela som pokračovať ďalej.
Vtom sa však ozval David: "Ona je sklamaná."
Sklamaná? Z čoho? Preboha, čo som už len ja mohla také spraviť, že by mohla byť zo mňa sklamaná?
Prešlo pár kôl a opäť som sa dostala na rad.
-"Ok, tak prečo si zo mňa sklamaná? Čo som urobila?" povedala som a čakala som, že na mňa okrem iného vysype aj spŕšku vyberaných slov.
-"To ti poviem medzi štyrmi očami." opäť ma odrovnala, no tentokrát som sa nenechala zahnať do kúta.
-"Prepáč Trudy, ale každý pri tomto stole už vie, o čo ide. S babami ste sa o tom rozprávali určite na Wéckach a s Davidom si to preberala predtým, takže bolo by celkom milé, keby som konečne už aj ja vedela, o čo ide. Keďže v tom som zapletená asi najviac." vychŕlila som a zostala som v nemom úžase sama zo seba, pretože takto narovinu veci nehovorím.
No Trudy len mlčala.
Nastal rozruch pri celom stole. Až sa nakoniec David chytil slova.
-"Chceš vedieť, čo sa stalo?!" povedal.
-"No, chcela by som." odvetila som.
-"Dobre," začal, "ide o to, že sa Trudy v tebe sklamala."
-"A v čom preboha?" odvetila som.
-"Nemyslela si, že budeš po chalanovi, ktorý sa jej páči hádzať pohľady a budeš stále s ním a to hlavne teraz, tak krátko po tvojom rozchode s frajerom."
Zostala som sedieť s otvorenými ústami, no v mojom vnútri sa ozval srdečný smiech.
Ona si skutočne myslí, že som vyštartovala po chlapovi, ktorý sa jej páči? Preboha, čo som malá? Keby bol aspoň môj typ.
To, že sa začal zaujímať prvý večer o mňa viac ako o ostatné baby je snáď samozrejmé, veď som v partii nová, nepoznaná.
To, že som povedala, že sa mi páči?! Nuž, bola som úprimná, ale asi som spravila chybu. Ale to, že sa mi človek páči ešte neznamená, že ho chcem začať riešiť. Veľa chalanov sa mi páči a nikdy by som si s nimi nič nezačala.
A riešiť dakoho po 3 dňoch rozchodu s mojim frajerom by ma ani nenapadlo. Neviem prečo ma majú všetci za takú sviňu. Čo už.
Každopádne, nič z toho ma nenaštvalo viac ako to, že všetko riešila cez ostatných. Revala u kamošky na izbe a neviem, čo všetko a pritom stačilo jediné: PRÍSŤ A OPÝTAŤ SA!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár