Marmeládové rybičky letia dakam preč
a ja cítim ich omamný pocit,
ktorým sa snažia vykúzliť úsmev na tvári.

Žmurknem na teba prstom a ty...
jednoducho dýchaš lúče tmy,
ktoré dopadajú na našu sezamovú pleť.

Do pohárov lejeme horčicu a pripíjame si:
na víťazstvo bielych mravcov v čierno-bielych televízoroch.
Amorovi sme nasypali do pohára prášky na spanie a tak
teraz veselo odfukuje v tráve.

Vážky okolo nás divo poletujú,
ale ja som ani na moment nezaváhala.
To, čo cítim je skutočne vôňa jahôd,
ktorou farbia nebo dofialova.

Lienky nám hrajú na steblách trávi
uspávanku, ktorá zahrieva našu krv.
Slnko odrazu zmenilo svoju dráhu obehu
a tak ti šepnem do ucha:
„Mne nevadí, že je všetko naopak, pokiaľ si tu ty.“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár