Stretli sme sa na parkovisku, keď sme čakali, kým príde aby sme mohli ísť spoločne na párty. Sedela som na zadnom sedadle a uvažovala som nad tým, čo budem na tej oslave robiť, ja, človek nespoločenský. V aute zatiaľ prebiehal rušný dialóg medzi dvomi zvyšnými babami a šoférom. Z myšlienok ma vyrušila až modrá fabka parkujúca vedľa nás.
-"To je on?" spýtala som sa šoféra. Toho som predsa už videla.
Chalan vo vedľajšom aute otvoril dvere, otočil sa a žmurkol na mňa. Zostala som zaskočená. Pomýlil si ma s niekym? Prečo to urobil?! Nechápavo som pokrútila hlavou no nevenovala som tomu žiadnu pozornosť. Ďalej som uvažovala nad tým, čo to bude za párty.
Oslava prebiehala v rámci možností, napapali sme sa, zoznámili sme sa s ľuďmi, ktorých sme ešte nepoznali. Zdvorilostne sme viedli nezáživnú konverzáciu až kým sa nezačalo schyľovať k "času pálenia" . Skoro všetci sa vybrali von zapáliť si. Zostali sme v reštike len dvaja, ale vzhľadom na to, že sme sa už poznali skôr, rozhodli sme sa ísť von. Keď sa čas skončil, všetci sa pobrali dnu. Zostali sme vonku len ja a Pán Záhadný z Modrej Fabky. Začali sme trocha kecať a spoznávať sa (samozrejme všetko v rámci klasickej slovnej konverzácie). Pripadal mi úplne super. Sympatický bol dosť, dlhé vlasy mal, modré oči tiež, takže dva body z troch mal u mňa jasné. Všetko sa však dalo do pohybu až keď sme prišli k nim na intrák. On sa trocha posmelil alkoholom, ja som sa opila jeho živou povahou a neodbytnosťou. A tak sme polnoc privítali bozkami. Bola som v siedmom nebi. Skutočne som si nikdy nepredstavovala, že by o mňa mohol mať záujem taký sympatický chalan. Nalomil ma a pomaly ma spracovával - proste to vedel a bol si vedomý toho, čo robí.
Po polnoci a vzhľadom na to, že sme nemali kde prespať, presunuli sme sa na moju izbu.
Definitívne rozhodnutá, že dnes v noci nič viac nebude, som si sadla na posteľ a zhasla veľké svetlo. Ale akosi jedno rozhodnutie nestačilo. Ľahol si vedľa mňa a začali sme sa rozprávať. Z rozprávania to prešlo do hladenia, objímania, bozkávania, no tentokrát som to už nedokázala zastaviť. Možno preto, že som sa zaľúbila a možno len preto, že som sa pred pár dňami rozišla s chlapom, neviem?! Začal ma vyzliekať a ja som nenamietala. Nespravila som ani jeden krok k tomu, aby sa to nestalo. Aspoňže to stálo za to. Už po polhodine rozprávania v reštike som si o ňom urobila akú-takú mienku. V podstate ma prekvapil v jednom ale potvrdil sa v inom.
Jemnosť a živelnosť dokopy. Myslela som, že vyskočím z kože. Skutočne vedel, čo robí. Mala som pocit, že ma pozná už roky. Či sa mi to páči alebo nie, toto bola jedna z dvoch nocí, na ktoré nezabudnem do konca života.
Ráno, keď som sa zobudila sa mi splnil sen. Vždy som sa túžila zobudiť s chlapom, ktorý by ma objímal vedľa seba. (Aj keď v tomto prípade ma asi objímal skôr kvôli tomu, aby som nespadla z tej malej postele, ale to je jedno).
Prebrali sme sa, dali dokopy a fičali sme každý svojou cestou - on na izbu ja na víkend domov.
Než som stihla otvoriť dvere ešte povedal: "Si pripravená vrátiť sa do reality?" V tej dobe som tejto vete nevenovala veľkú pozornosť, ale asi som mala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár