Nebyť spolužiačky, ktorá pre mňa chodila každé ráno, do školy by som asi ani neprišla. A aj keď som vďaka nej prišla, bola som úplne mimo. Nedokázala som sa na nič sústrediť. Prestala som pravidelne jedávať, veď načo aj, keď mi nechutilo. V priebehu troch týždňov som schudla 12 kilov a keď sa na mňa už moje spolubývajúce nemohli pozerať, zahájili akciu „veď mi ju nakŕmime“. Každý deň so mnou chodili na raňajky, obedy a večere a nútili ma aspoň dačo zjesť. Ale to už bol môj žalúdok tak zmagorený, že vo mne jedlo vydržalo maximálne 10 minút. Nábeh na psychickú poruchu ako vyšitý a vredy na žalúdku taktiež.
Po mesiaci mi jeden večer spolubývajúca hovorí: „Dohodli sme sa, že zajtra s nami pôjdeš nakupovať!“
-“Nepripadá do úvahy. Vôbec nemám náladu nakupovať a v takomto stave ani sily nebudem mať. Zbytočne by som vám tam prekážala.“ odvetila som.
-“Žiadne nie neberiem ako odpoveď. Kúpili sme ti farbu na vlasy, dnes ťa zafarbíme, dáme do parády a zajtra ráno fičíme do Pandorfu.“ povedala.
-“Ale, ja...“ začala som.
-“Žiadne ale... Proste sa na teba nedá pozerať ako sa trápiš. Ten chudák si ťa nezaslúži!“ povedala rázne.
-“Aký chudák?!“ spýtala som sa nechápavo.
-“Jejda, zlatko, myslíš si, že sme slepé?! Je nám obom jasné, že si sa zamilovala do toho trapka a on ťa len využil. Tak ako využil každú.“ začala moja spolubývajúca. Azda sa im chválil? Alebo odkiaľ vedia, čo sa stalo?
-“Ako to?“ spýtala som sa.
-“On sa oblizuje s každou, ktorú uvidí. Potrebuje si totiž dokázať, že môže mať každú.“ odvetila.
Padol mi kameň zo srdca, pretože vôbec nevedela, prečo mám takúto náladu, „Takže zajtra ráno pekne vstaneš a ukážeš tomu inteligentovi, kto je pánom situácie!“
-“Zajtra?“ nechápala som.
-“Hej, ideme s nimi do Pandorfu.“ povedala.
-“Tak to nejdem! Určite nie!“ povedala som rozhodne.
-“Zlatko, už som to raz povedala, nie nie je odpoveď. A teraz poď sem, nech ti nafarbím tie vlasy.“ povedala.
Nemala som možnosť prostestovať, bol by to len začiatok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár