Možno je pravda, že zakázané ovocie chutí najlepšie a ja jednoducho chcem mať to, čo mať nemôžem. A keď to už konečne dosiahnem, tak ma to prestane baviť... a tak dookola. Niekde medzi týmto a tamtým som sa zasekla a nemôžem sa pohnúť ďalej. Nevravím, že nie som šťastná, som. A aj keď mi môj priateľ neprejavuje lásku ako z romantického filmu (povedzme si na rovinu, nie som vo filme, tak čo by som čakala; a neviem, či by ma také dačo opäť neomrzelo), ale jednoducho, nemám pocit, že si toto všetko zaslúžim. A keď ho už nadobudnem, tak zas mám pocit, že sa v ňom až príliš strácam. Že som ako kocka cukru hodená do čaju. A ja tak strašne neznášam, keď si poviem, že dačo bude tak a tak a nakoniec to aj tak tak nie je.
Musím dačo vymyslieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár