-"Drahý môj, ešte nie celkom, no dlho to nepotrvá. Veď viete, že nemôžete nášmu svetu vládnuť stále. Ona predsa potrebuje aj mňa," povedala a jemne ma pohladila po líci, "obaja sme pre tento svet rovnako dôležitý. Aj keď každý z nás vie prispieť iným spôsobom. No pre tento život nemôžeme obaja vládnuť. Vždy len jeden, veď to viete aj sám, drahý pán eR."
Jasné, že som to vedel, no nechcel som, aby sa opäť sklamala. Neveril som nikomu z iných svetov, vždy som sa spoliehal len sám na seba. To ona tu bola tá, čo stavala mosty. Ona bola tá, čo potrebovala k svojmu životu iný život, k svojmu bitiu iné bitie. Ja som bol vždy samotár. A ak som sa náhodou stretol s niekym mne podobným, vždy to bola konfrontácia. Nikdy nie spolupráca.
Slečna eS podišla bližšie ku mne a chytila ma za ruky.
-"Poďte si zatancovať pán eR," povedala a moju ruku položila na svoj chrbát, "počúvajte tú krásnu hudbu a nechajte ma viesť vás."
Započúval som sa na chvíľu a naozaj. Počul som to. Bolo to vzdialené bum-bum, bum-bum. A potom ešte samozrejme jedno hlasné a zreteľné bum-bum, bum-bum, ktoré vydávala slečna eS.
Kým som rozmýšľal nad tým, ako by som to mohol zastaviť, začal sa svet okolo mňa krútiť. Neustále sa točil do kolečka až som z toho mal riadnu motolicu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár