Chce, vie, že jej to už nik nezmarí.
Vie že jej už nikto nekliesni srdce,
nikto jej nezmarí úmysly nesúce...
nesúce sa hlavou útrpnou,
och, tá zažila cestu tŕňov,
stále dookola premýšľala,
či vo vzťahoch dobre konala-
čo bolo zbytočné-
totiž, nikdy nespravila nič zlé.
No dostala za to len samotu a zradu,
viackrát verila a viackrát sa vyhýbala pádu.
Párkrát jej to nevyšlo,
pri páde zranila si dôveru,
postupom času,
zahojila si krvácajúcu peru.
Rozhodla sa pevne,
no pevnosť je pojem kolísavý,
teraz verí že sa jej podarí,
zostať v úzadí.
Netkvieť na ľuďoch, ktorých mala rada,
necítiť príliš, to bol jej nedostatok, na ktorom večne kolísala..
uzavrie sa, nebude viac cítiť sklamanie,
uzavrie sa, myslí, že už nikoho nepotrebuje.
No mladá myseľ je ako kvapka v oblaku,
možno keď dopadne...
zmení more na mláku...
holubicu na straku...
no bude potrebovať nejaký vzťah,
zem vsakuje vodu,
voda rozmýva prach.
Vety sú možno nepochopiteľné,
no v každom z nás je inotaj...
nikdy nevieme, kedy vypláva na povrch, a dožičí nám poznania raj..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár