A predsa nie.
Ešte som so sebou.
A duša nezmizla.
Zatiaľ...
Ten pocit pri pohľade dole ...
Na vlny.
Na more.
Je akýsi prázdny...
Bez života.
aj keď ten tam ešte stále je.
Ale ja ho tam už necítim.
Len to prázdno...
V útrobách.
A prelieva sa mi do kostí.
Striasa ma od neho triaškou zbabelcov ...
No o čom to vlastne celé je?
O tom prádne bez života?
Kedy sa celkom rozleje?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár