nezvykla som písať pozitívne, ale teraz akosi nemôžem inak.
zaľúbená a ľúbená
a začínam veriť tomu že všetky tie kecy sú pravda. veď to poznáte, to čo vám všetci vravia keď nikoho nemáte: že láska príde keď to nečakáš, a že si nakoniec nájde každého a že ten dotyčný bude aj tak úplne iný ako niekto koho ste si dovtedy fantazírovali.
a je to fajn.
a som presne taká ako som si vravela že určite nebudem. páriky behajúce po meste držiace sa za ruky mi boli čudné, predstava že by som o sebe vedela niekomu povedať toľko vecí mi prišla nereálna a hlúpe zdrobneniny mien a... tuším ľahko mením názory
nikdy som nebola typ do vzťahu a aj teraz sa bojím že chudák chlapec to musí mať so mnou na nervy.
mám tendenciu sa tváriť ako samostatná bytosť ktorá nikoho nepotrebuje. a inokedy nechcem aby si ma prestal objímať. chvíľu si myslím a presadzujem aby sme každí mali aj svoj život a potom zrazu nechcem byť ani chvíľu bez teba.
niekedy sa cítim hlúpo keď mi dáš pusu pred ostatnými a niekedy najšťastnejšia na svete.
niekedy to preháňam, niekedy som zmätená, ale ľúbim ťa aj keď sa mi to možno nehovorí ľahko. A ďakujem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár