Najkrajšia z krás

Modré nebo nad hlavou,
sme v slnečniciach stratení.
Sme stredom vesmíru,
kde láska pramení.

Keď vtedy prvýkrát
oči stretli sa nám...
Keď na to spomínam,
stále husiu kožu mám.

Máš ten krásny dar,
že vieš čo máš povedať.
S tebou sa cítim isto
a nemusím sa ničoho obávať.

Stojíme tam mlčky
a predsa sa rozprávame.
Z očí toho druhého
všetko vyčítame.

Prikráda sa k nám noc,
zahaľuje nás tmou.
A my tu len stojíme...
život je pre nás iba hrou.

Kradneme si čas
pre naše spoločné chvíle.
Od skutočného sveta
sme vzdialení na míle.

Lány žltých slnečníc,
sú všade okolo nás,
ale my sa nestaráme...
veď sme našli tú najkrajšiu z krás.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu