Uteká za dušou čo ju má hrozne rada, presne tak ako ona ju. Niekedy keď sa ráno zobudím mám v pamäti také matné spomienky na to ako počujem v noci tiché kroky a zatváranie dverí. No a to je moja nezbedná dušička. Často sa jej stáva, že keď príde za tou svojou dušičkou, tak jej majiteľ ešte nespí a tak sype neviditeľný kúzelný prášok na jeho hlavičku, aby sa rýchlo unavil a šiel spať. Potom už len stačí aby napočítala od 1...2...3...4...5..6...7...8...9... do 10 a zrazu sa objaví aj tá druhá. Konečne!
Ich vzťah je veľmi zvláštny, oni totiž medzi sebou nekomunikujú. Poučili sa totiž z chýb svojich majiteľov a tak vidia že sa môžu dokonale ľúbiť iba bez slov. Tak aspoň nie sú medzi nimi konflikty, výčitky, hádky, lebo to by ich len zraňovalo a to oni nechcú. Majú toho predsa dosť keď sa ich majitelia škriepia cez deň. Často krát sú z toho smutné, že ich majiteľom to nevychádza, keď oni sa tak veľmi ľúbia a nemôžu bez seba žiť.
A tak keď sa nám občas stane že nás pichne pri srdci, to nás iba naša duša jemne štipne aby sme nehovorili hlúposti!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
a teba uz pichlo pri srdci,aby si prestal trepat dve na tri,aby si isel na vec,aby si zacal verit,aby si konecne otvoril oci,aby si spadol z jahody?
Napíš svoj komentár
Ináč pekné...idem si ľahnúť a budem si to predstavovať