...hudba rozložená na elementárne časti, radikálne selektované zvuky, vlastne skoro žiadne, len rytmus. Monotónny, plynule prechádzajúci rytmus bez prestávok hranej hudby, akoby hrala jedna nekonečná skladba. Úplne odlišný kompozičný pohľad, úplne nový pocit, úplne nové technológie. Syntetizátor, následene automatický bubeník, neskôr počítač a dnes? „Nekonečné“ množstvo nových a nových prístrojov, samplerov, zvukov, možností. Nová forma pre vyjadrenie, umenie.
V čase, keď si väčšina sveta „ulietala“ na Madone, Jacksnovi, Doors, Red Hot Chili Peppers, Metalica, Depeche Mode..., keď naj programom bolo MTV, kde clip ako ďalší rozmer skladby evokuje ďalšie pocity, či bezhraničnú predstavivosť, objaví sa techno.
Začína sa o ňom hovoriť stále viac, informácie prichádzajú z rôznych kútov sveta, dokonca už od známych a priateľov. Možno sa k vám dostala kazeta s nejakou nahrávkou a aké bolo vaše sklamanie? Spolu s prekvapením a otázkou „To čo je?“ „O čom to je?“ „Aký to má zmysel?“ „Veď je to nudné, ani sa tam nespieva.“ (Podotýkam, že hovorím o období okolo roku 1990 pozn. autora). Ide totiž ešte o jednu vec. Objav extáze. A náhodná kombinácia techna a tejto látky niekde v špeciálnom priestore, napr. pivnici, kde sa to po prvý krát pravdepodobne aj stalo, sú takmer ideálne podmienky pre výnimočný zážitok. Niečo čo ste nikdy pred tým nezažli a ani v najtajnejšom sne by vás nenapadlo, že je to vôbec možné. Psychický orgazmus. Zmena vedomia, oddelenie „psyché“ od tela, povznášajúci pocit 10 cm nad zemou, brutálna eufória, naplnenie, láska.
Nie nebola zmyslom samotná droga. Jej funkciou bolo len sprostredkovať informáciu, tým že vás uvoľní, že zabudnete na problémy, že necítite hranice fyzického tela, cítite sa tak nekonečne slobodne a zeuforizovane, na chvíľu. Jednu noc a potom? Ste opäť späť v tom istom stereotype, v tej istej realite?
Napadajú ma teraz len dve možnosti, čo sa môže stať. Buď ste na druhý deň strašne smutní, pretože ten pocit nemôžete mať stále a opäť sa musíte vrátiť do tej blbej práce, školy, alebo k rodičom, ktorí nesmú nič tušiť a vytvoríte dva svety. Jeden reálny, tak dôverne známy a ten druhý párty. V tom prípade sa celý týždeň neviete dočkať, kedy už bude víkend a vy sa pôjdete odpáliť na mars. Do toho vysnívaného sveta, pre ten pocit aspoň na chvíľu. Stávate sa závyslími a čím ďalej tým menej schopnými zvládať tento rozdvojený „life“, až pravdepodobne zažijete nejaké brutálne psycho a budete sa musieť nad sebou vážne zamyslieť. Alebo už ani nebudete schopní. Asi to nakoniec vzdáte, keď neskončíte niekde na psychiatrii. Ten pocit jednoducho vyprchá, budete len nostalgicky spomínať s povzdychom “aaaaach, už to nikdy nebude také ako prvý krát.“ Smutní, porazení.
Druhá možnosť je dôkladne danú tématiku preskúmať, pátrať po knihách, skúsenostiach vlastných aj iných, experimentovať sami so sebou v rôznych situáciách, miestach, parties, s rôznou hudbou, až si poskladáte celkový obraz – ten váš individuálny, kedy viete čo áno a čo nie, čo vás inšpiruje, čo ničí, čo je skutočné a čo len ilúziou a schizofréniou. Všetko to nové poznanie preniesť do reality a všetko s čím nesúhlasíte čo vás ničí, mať odvahu to zmeniť. Bez drôg, využitím informácií, ktoré vám dali. Objaviť seba, svoju podstatu, činosť, ktorá vás baví, opustiť staré istoty a stereotypy, kašlať na zdanlivo dôležité povinnosti, ktoré nám od malička vštepujú naši rodičia a celá spoločnosť, o čom píšu moralistické zákony. Možno zo začiatku sa vám to bude zdať nemožné, alebo až príliš náročné. A áno je to tá ťažšia cesta, ktorá vyžaduje vytrvalú, niekoľkoročnú prácu. A presvedčenie. Možno v niektorých momentoch nebudete mať ani čo jesť a možno budete osamelí, pretože väčšina ľudí to radšej ani neskúsi a vy sa im budete zdať čudní a nepochopiteľní. Keď ale potom po prvý krát uvidíte plody svojej práce, keď to, o čom ste snívali začne naberať reálne rozmery a ste to vy a nikto iný to neurobil za vás, podľa mňa neexistuje zmysluplnejší pocit. Nekonečne dlhý čas spiaca osobnosť vo vašom vnútri pomaličky otvára oči. A záver?
Droga ako únik = smrť. Droga ako inšpirácia pre tvorbu v určitých prípadoch môže byť nápomocná, bez vážnejších trvalých následkov do momentu, kedy ju prestanete ovládať a ona začne ovládať vás. Strácate tak slobodu a prestávate držať život vo svojich vlastných rukách, až nakoniec budú musieť rozhodnúť iní. A to je porážka. Opäť tá šedá realita, poskytuje aspoň aké také istoty. Ešte stále máte odvahu?
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
adriana
5. 4.apríla 2006 16:25
tak teraz momentalne nemam naludu si to citat,ale ked budem mat cas tak ti dam vediet
3
Ja som dlhe roky chodil na techno a nikdy som nemal ziadnu extazu a cely vecer som sa vedel zabavit a tamcovat nemal som problem si tu hudbu vychutnat bral som techno ako cvicenie v telocvicni ale lepsie.dve hodiny som v kuse tancoval potom oddych a najlepsie na tom bolo ze ta nikto nesledoval mohol si sa postavit aj na hlavu a skakat na nej a kazdy si aj tak tancoval po svojom a teba nechali tak.sak aj oni tancovali niekedy ako sialeny a kazdemu to bolo jedno.teraz som ho uz obmedzil ale pri elektronike som ostal a stale ma bavi aj ked pocuvam vsetko od korn cez mozarta az po ludovky.a druha vec je ze na koncertoch ako napr. m,etallica ked je uz o nej rec sa ludia aspon raz pobiju a je to tak nevyskriepis sa so mnou ale na takej techno party alebo haus a nedajboze dnb party som nikdy nevidel sa niekoho pobit,ano odpalili sa ze bolo treba volat zachranku ale vsetci boli v pohode a zabavali sa spolu.viem to lebo som robil v jednom klube a neraz som musel kriesit tych co to prehnali s eckom ale nikdy som nemusel zasahovat do bitiek alebo takehoto nieceho.dufam ze to stacilo a nikoho som neurazil.dik caf
4
tak ja osobne som bol tiež na dosť párty a tiež som nezažil až tak veľa konfliktov, a bohužiaľ keď niekto konflikt vyvolá nie je to človek práve čo by tam šiel kvôli hudbe alebo tancu a ak vôbec niaky progressívnou hudbou pozitívny..
5
Pre mňa najlepšia webka na birdz++++.
"Objaviť seba, svoju podstatu, činosť, ktorá vás baví, opustiť staré istoty a stereotypy, kašlať na zdanlivo dôležité povinnosti, ktoré nám od malička vštepujú naši rodičia a celá spoločnosť, o čom píšu moralistické zákony. Možno zo začiatku sa vám to bude zdať nemožné, alebo až príliš náročné. A áno je to tá ťažšia cesta, ktorá vyžaduje vytrvalú, niekoľkoročnú prácu." -Filozofia s ktorou možno neuspeješ v živote ale robí z teba lepšieho človeka.
Si človek s otvorenou mysľou a takých je veľmi málo.
"Objaviť seba, svoju podstatu, činosť, ktorá vás baví, opustiť staré istoty a stereotypy, kašlať na zdanlivo dôležité povinnosti, ktoré nám od malička vštepujú naši rodičia a celá spoločnosť, o čom píšu moralistické zákony. Možno zo začiatku sa vám to bude zdať nemožné, alebo až príliš náročné. A áno je to tá ťažšia cesta, ktorá vyžaduje vytrvalú, niekoľkoročnú prácu." -Filozofia s ktorou možno neuspeješ v živote ale robí z teba lepšieho človeka.
Si človek s otvorenou mysľou a takých je veľmi málo.
6
posledny odsek sa mi pacil veľmô i ked mnoho ludi nenachadza hranicu medzi tym ked sa ovladaju a ked su ovladani. inac ppc blog zaujimavy sugestivny styl
Napíš svoj komentár