V hlave mi neustále prúdi množstvo myšlienok a námetov a ja si vravím, že by bolo fajn ich dať na papier (alebo aspoň do blogu).. No otvorím si textový editor a ---------> NIČ! Totálne prázdno.. Odrazu mi nenapadne ani jedno slovo... A tak sa len bezducho dívam na bielu plochu a v mysli hľadám aspoň prach po tom, čo sa kedysi tvárilo ako dobrý príbeh, či začiatok prenádhernej básne... Vyzerám pri tom ako notorik, čo každú chvíľu vybuchne.. Ale výbuch sa nikdy nekoná. Asi mám príliš dlhú zápalnú šnúru, alebo oddelenie fantázie v mojom mozgu vypísalo závodnú dovolenku, ale v poslednom čase neprichádza žiaden nápad...
Možno je to tým, že som zrazu taká sama.. Ale nemala by byť samota práve tou studňou neutíchajúcich myšlienok? V mojej hlave je absolútne ticho, možno tam počuť iba nejaký šum, čo pripomína rozbúrené more, no myšlienky a nápady tomu nezodpovedajú... A pritom mám mnoho dôvodov, nebyť pokojná... Ale som... Až mi to naháňa strach.. Pripomína mi to to strašidelné ticho pred búrkou...
... Tak si asi počkám, kým sa stiahnu mračná a začne pršať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár