Bola som na koncerte bez môjho frajera. Aby ste boli v obraze, môj týpeček patrí k známej celebrite regionálnej metalovo-rockovej komunity. Čiže keď ideme ruka v ruke po vonku, je to samé : "Čáááu, nazdaaar, ahoooooj!" Hraje v 2 miestnych metalových kapelách, je mimoriadne obľúbený a "priateľov" na Frcbuku zbiera ako Pokemonov.
Vstúpila som do milovaného miestneho rockového pubu a ako vždy, spoznala som mnoho známych tvárí. Hňeď ma jedna z nich osloví: "čau, kde máš Mira?" "No, on je tam a tam..." "Aha, ok..tak čau, rada som ťa videla..." (???????????????)
Presuniem sa k ďalšej skupine známych. "Čau Frau, starého kde si nechala?" "Tam a tam". "Ok". Koniec debaty.
To akože o čom?
Prichádza Takata Bro. On sa túto trapošinu neopýta, lebo vie, kde môj frája je. "Pozývam Ťa na Jacka Danielsa." Diky, bro. Konečne normálna replika.
Apropo, ten Daniels je HNUS.
Och, koho to vidím! Blíži sa moja platonická láska. Jeho pohľad rozopína podprdy a spôsobuje vlhnutie gatiek. Ja nemôžem byť výnimka.
"Kde máš polovičku?" (WRRRRRRRRRRRRR). "Je tam a tam." "Paráda, aspoň dnes nebude žiarliť. Pozývam ťa na pivo"
Čeho reku?
Apropo, pivo chutilo božsky ako vždy. Hlavne, keď bolo od idola.
Začína hrať vychýrená regionálna kapela, na ktorú sa celá naša komunita teší. Ja a moja kamoška, osobná koncertová parťáčka, sa vrhneme do kotla (skôr kotlíka) pred pódiom. Metanie hlavou, spotené vlasy, ruka hore. Dunenie basgitary, burácanie elektrických gitár, rachot bicích. Milujem to.
"A pretože vieme, čo teraz fičí, nasledujúcu skladbu venujeme vám, skvelému publiku!"
Nie je to nič iné, prosím pekne, ako GANGNAM STYLE v rockovom podaní. Ti kúruje reku? Ocitneme sa v neskutočnej davovej psychóze, lietajú vlasy, končatiny, tričká aj kopance. Epileptický záchvat, a nohy sa samé hýbu! EEEEEEEEEEEJ SEXY LEEEJDEEE!!!
ME gusta.
Po štyroch prídavkoch naši chlapci dohrali. (REBEL YEEEEEEL!!!). Hladina endorfínov stúpla, všetci majú vykričané hrdlo, pokoncertová eufória sa vznáša zapoteným vzduchom.
S kamoškami sa hráme na najväčšie pubertálne fanynky a prosíme kapelníkov o podpis.
Samozrejme, na cicky.
Obe moje parťáčky odhodili zvršky a vystavujú na obdiv bujné dekolty v tesných tielkach. Chalani sa len predbiehajú, kto im skôr počmára spotenú kožu naďier centrofixkou. "Aj ja chcem aj ja chceeeeeeeeem!" ziapem, mierne podgurážená a rozvášnená koncertom. Frontman na mňa kriticky zazrie: "A to Miro dovolí?" "A vidíš ho tu snáď? Podpisuj". Tak mi na spotený plochý dekolt načmára iniciály, aby sa nepovedalo. Aj tak tam nedržia.
O podpis prosím aj basáka, svalnatého krásavca, ten akurát flirtuje s obdarenou kamoškou a ruka mu pri podpisovaní "mimovoľne" skĺzne na jej plný mliečny kopček.
Pozrie kriticky na moju hruď a so smiechom skonštatuje. "Kamže sa ti tomám podpísať? "Na prsa"."Hm, neviem ako ty, ale ja žiadne nevidím."
Naser si.
Moja nálada klesá. Rapídne.
Našťastie niekto predvídavo pustí v Jukeboxe senzus. "Slovenskééééééééé máááámičkýýýýýýýýýýýýý---"
EEEEEEJ!!! A už sa zas trsá. Tancujem s kamoškami, ich prsiská sa natriasajô. Hojne začiernené centrafixkou. WRRRR.
Kamošku poprosí o tanec týpeček. Ďalší príde k druhej kamke a pýta o trsačku (neskôr by určite prosil o aj trtkačku). Ona odmietne a postavím sa pred neho ja. Jeho reakcia: (Zdvihnuté obočie) "Hmmm"... Rezignovaný pohľad a už so mnou tancuje. "Vidím, že si prevelice nadšený, že som ti ostala ja".
"Ale né, ja som chcel hneď tancovať s tebou, len som sa hanbil!"
Hovor vieš komu.
Našťastie zahrali moju srdcovku DNES JE SOBOTA, tak som sa vybujačila.
Týpeček odišiel po chvíli za prsnatkami a zase som ostala sama na parkete. Tak som si aspoň zatančila na Michala Davida. Tancovala som ploužák sama so sebou na slová :
Zas připadáš si sám,
máš v hlavě hlavolam,
proč hůl nad tebou lámou,
a lásky dál tě klamou,
vždyť nejsi odepsán.
Výstižné. Forever alone.
Tak som sa rozhodla to zabaliť, sadla som si na stôl a dopíjam posledné pivo. Vtom sapredomnou zjaví jeden dlho nevidený známy: "Ahoj, kde je Miro?" "Dnes tú otázku počujem už minimálne 15ty krát! Je tam a tam!!!" rozčúlim sa. "Sorry, len že vy vždy chodíte všade spolu. Dlho som ho nevidel. Tak ho pozdravuj. Čau."
No nazdar.
Ach jaj to je život.
JA som normálny človek. Mám city. Viem sa baviť, som vášnivá, milujem hudbu, rada si zatancujem. Ale keďže nemám prsia, ktoré by mi pri tanci skákali, nemám s kým. Som na ocot aj na blbom tanečnom parkete. Ťažký údel škaredej ženy. "Vďaka" tomuto deficitu si nič neužijem na 100 %. Ani priblblý koncert.
Ktorý bol mimochodom úplne úžasný.
Keď tam nemám frajera, nikto sa neopýtá, ako sa mám ja, čo mám nové ja. Stále len on. Miro, Miro...Som samostatná ľudská bytosť, nie jeho prívesok.
Nechcem byť len "tá Mirova frajírka."
Mám aj meno a zabavím sa aj bez neho.
Ale nie na 100 %.
Ach jaj, to je život.
Brú noc.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
napríklad že strašne strašne chcem už poriadny metalový koncert a ako som vždy nemala rada spájanie ma s frajerom do jednej jednotky. našťastie na koncerty som chodila bez neho, ale aj tak som sa radšej dala single.
a takmer žiadne kozy som si nikdy nevšimla že by boli prekážkou. ale možno to len ja som taká nevšímavá.