Ako si dalej nebudem mínať 7 minút života

Dnešok bol v skutku zaujímavý deň už od rána a pre mňa veľmi pozitívny deň aj ked to tak na začiatku nevyzeral bul som si v januári moje krásne "paučkové boty" a šiel som .
V škole sme si , my hrabnutá trieda, robili srandu dokonca aj s lídlových buchiet, si povieš gymnazisti ako sa patrí. Dozvedel som sa že mám jednotku s matematiky dokonca plný počet bodov ,
aj ked chváliť sa je asi trochu hlúpe lebo celá moja písomka bola opísana od mojej múdrej spolužiačky.

Prvá sranda dňa bola že nás niekto začal sledovať , nie niesom paranoický aj ked to tak asi vyzerá , kto by už prenasledoval troch stredoškolákov ale ved usúdte sami.
Hned po škole sa na nás nalepil nejaký týpek ktorý vyzeral celkom normálne ale ked sme šli do obchodného centra šiel za nami do každého obchodu a potom ked sme šli na busovú zastávku bol tam tiež a nastupoval do busu, ked sme sa presunuli na inú zastávku tak tam bol tiež , povedal som si yeah vzrúšo sleduje ma FBI alebo CIA aspoň trochu mi osviežia deň v ktorom nemám čo robiť ale moje malé mysteriózne dobroružstvo mi prekazil hlad a radšej som sa šiel najesť k babke sranda že tam nešiel so mnou asi majú pred mojou babkou rešpekt.

Som najedený som u babky a nikto nemá čas, kamarátka sa učí , frajerka sa učí , kamoš je na Zuške raz o ňom budete počuť ked bude slávny huslista , a ostatný majú zaracha kvôli minulému piatku ( minulý piatak mehehehe) .

No čo teraz? Domov sa mi nechce na to nieom zvyknutý hned po škole, v jeden deň sa so mnou chce stretnúť aj 10 ľudí ale teraz nikto. irónia osudu.

Sedím si na svojom obľúbenom mieste , za mestom , nikto nevie o tom mieste, akurát pár ľudí čo tam majú garáž a pár židov čo tam majú cintorín. Stále na tom mieste na niečom prídem a tak i fajčím, fajčím a stále nič nechodí, až na chvíľu ked som si spomenul na niečo s facebooku kde bolo napísane že každá cigareta skráti život človeku o 7 minút. Vytiahol som si cigaretu napísal na ňu : -7 minút života.

BUUUM! V tom prišiel zlom. Taký zlom sa mi stal asi dvakrát v živote a ja som si uvedomil aký som hlúpy.
Stojí mi to zato? Stojí mi zato fajčiť ? Koľko minút som si doteraz takto minul.

Ked sa mám priznať , má život rád, užívam si každý moment,
každý jeden pohľad na svet mám trochu iný.
A každý moment ako aj napríklad sprcha,pozeranie ako a von hrajú deti,jedenie obľúbenej sladkosti pre mňa znamená veľa
a robí ma to štastným. Je to niekedy tažké a nedá sa to naučit s hlúpeho trápneho filmu Secret. Na také veci muí človek prísť.

Na tú cigaretu som pozeral ešte veľmi dlho a pár krát som si ju išiel aj zapáliť , ale viem že tých 7 minút môžem využiť na oveľa lepšie veci.
A tak som šiel do obchodu asi po 2 týždnoch som mal konečne nejaké peniaze od sestry povedal som si jebať na to móre ved žijem iba raz a kúpil som i všetko na čo mám chuť a na zastávke som do seba pučil čipsy , jojo cukríky , actimel a energy drink. Možno peniaze človeka nerobia štastným ale jojo cukríky za 60 centov mi akurát stačia. To je na dnes všetko.

PS: Chilluj život pre každú minútu.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu