Toľko zaujímavých ľudí tvárý,čo pohľad to príbeh.
Sluchátka v ušiach (ja stále) úsmev na tvári (to len občas) a študujem krajinu na okolo,grafitti,autá,počítam koľký Citroen už okolo mňa prešiel (neverili by ste koľko tých Citroenov je!). No,väčšinou je to na jedno kopitu zo sídliska do mesta,sem tam niekoho stretnem.Ale dnes to bolo iné,poučné.
Dnešnú cestu vám musím fakt vyrozprávať.
Dneska bol proste zlý deň.Ráno som vstal neskoro a ešte som bol aj nevyspatý.Nestihol som autobus tak som šiel pešo.Tým pádom som nestihol opísať domácu a dostal som poznámku.Dalšia hodinu písmoka chémie absolutne som to nevedel.YES!
Pozriem desiatu.Nie vlastne nepozriem desiatu nemám,zabudol som si ju spraviť fakt som si myslel že my drbne.Ked som hladný je to fakt zlé.Chudák moj rupsak Alex si to odniesol ked som ho opakovane hádzal o zem a dupal po ňom (potom som sa mu ospravedlnil).
Obed.Ach ten obed. Keby to aspoň ako jedlo chutilo ked to tak nevyzerá! Ja asi zavolám "áno šéfe" do našej jedálne.
My niesme prasce že by sme mali jesť pomyje! Možno si nás mýlia s našou matikárkou ktorá je sviňa a krochká ked sa smeje ale nech nás nehádžu do jedného vreca s tou potvorou.
Celý nasratý som šlapal hore kopcom na bus. Rýchlym krokom ledva som sa zdravil.Jasné čoby nebol celý autobus zaprataný.
No nie toto fakt nie to decko začalo revať na celý autobus.Mňa porazí.Celý autobus pozerá škaredo na tú chudák mamku a ona s ospravedlňujúcim výrazom sa snáži to dieťa utíšíť,ale ono stále kričí že chce sladké a piští a piští.Utíšte to niekto preboha !
No v tom... pristúpil k nej chlapík s unaveným výrazom, bolo vidno že bol v práci.Fyzicky tažkej práci nebol to žiadny účtovníček čo sedí celý deň na zadku.Starší aspoň 50+ mohol mať.Dobitý,očí mu klipkali,ale s úsmevom pristúpil k tomu dietaťu a dal mu keksík.Celý,celý autobus stíchol a pozeral len na neho.Dieťa prestalo plakať. Usmialo sa na neho a dalo to mamke nech mu to rozbalí. Mamka sa na neho vdačne usmiala a on si šiel sadnúť na svoje miesto kde si pokojne zatvoril oči a vychutnával pomalú cestu autobusom ešte takých 20 minút kým sme dorazili na poslednú zastávku.Videl som ako sa každý trocha zahanbene usmieva,bol som medzi nimi aj ja.
Dojalo ma to.Zamyslel som sa nad sebou čo som to za človeka preboha.Na svete sú dobrý ľudia.Stále.Toto ma prinútilo v to zas veriť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majo16
6. 4.apríla 2011 17:52
a možno chcel len pokoj .. to že dal keksík rozmaznanému decku z neho nerobí automaticky dobrého človeka
2
počítal citroeny toto som aj robil pred možno 10rokmi,ale asi si s tým znova začnem krátiť čas
3
@majo16 to je jasne ze chcel pokoj ... ako keby ty si nevystrajal ked si bol maly kazdy robil take hluposti len on vedel ako na to .. nevidel si jeho vyraz ako mu to daval ..
5
Alex si to odniesol ked som ho opakovane hádzal o zem a dupal po ňom (potom som sa mu ospravedlnil)........... Táto veta ma pobavila a pekné od teba že aj rupsák ma meno
Ale celé je to skvelé
Ale celé je to skvelé
Napíš svoj komentár