Cestovanie je dôležité. Celý život niekam ideme , ideme do školy , idem sa najeť , ideme do obchodu , ideme na hodinu klavíra, ideme tam po toto a tam po hento.
Preto si myslím že ked polku svojho života len precestujeme a ideme niekam je celkom pomerne dôležité aj o tom niečo napísať.
Ved náhodou väčšina z nás si ide aj za svojim cieľom.
Dobre sa učiť a dostať sa na nejakú školu alebo prejsť tú
školu na ktorej sme začali, každý ma vlastné priority .
Ked už tu je reč o cetovaní možno si myslíte že je tu napíšem
o mojej ceste okolo sveta ( nie necestoval som okolo sveta)
alebo o mojom výlete . Áno bolo by o čom písať aj vzhľadom
na moje cestovateľké botasečky ktoré si nachodili veľa
kilometrov po rôznych destináciách , ale ja napíšem o cestovaní
ktoré každý s nás berie ako nudnú a potrebnú a možno aj celkom
nápomocnú vec v našom živote. Cestovanie autobusom alebo električkou, skrátka MHD ( pre mentálne retardovaných Mestská Hromadná Doprava) .
Spoj , trošku podvečer o 19.10, číslo 8 . Smer ? Donekonečna a ešte dalej. Bodaj by, akurát tak na to moje prehnité , Bohom zabudnuté sídlisko. Možno nieje nič špeciálne na mestskej doprave ,ale ja tam niečo vidím sú to tí ľudia. Každý pondelok a stredu ide tým už dva mesiace jedna žena a ked nastúpí , sadne si ku oknu a posiela si vzdušné pusinky so svojim priateľom. Minule si zobrala zo sebou aj dcéru, si poviete posun vo vzťahu. O dve sedadlá dalej, slepec s vodiacim psom stále obdivujem ako dokáže nájsť voľné miesto možno je to tým psom a možno tým že sadne na koléná a očape hlavy pólke autobusu, kto vie. Dnes vedľa neho sedí dalšia adeptka, moja suseda . Dievča krásne ,ženské a nežné ako ľalia. Na tvári okrem jemnej špirály nemá ani kilo make-upu ani dva cm linky tak presne ako to má byť . Stále v tom autobuse rozmýšľam či sa jej prihovoriť alebo nie.
Najlepšie je na tom , že stále príde niekto nový na preskúmanie.
Príde další nový objekt . Dnes to bol chlapík uťahaný a unavený, najskôr s roboty. S otráveným ksichtom pozrel na každého kto sa o neho čo i len obtrel. Aj to sa stáva ked niekto s mizerného platu živý celú rodinu . WELCOME TO SLOVAKIA!
V autobuse samozrejem stretávate ľudí. Sú to tri typy.
1. dobrý kamaráti - poznáte ich dobre porozorávate čo nové a použije sa hlavná fráza rozhovoru : Skade ideš?
2. ľudia s ktorými sa zdravíte - nič zaujímavé pozdravite sa a ked je isté že on sa nepozerá na vás , zízate vy na neho.
3.ľudia ktorých nemáte radi - nesympatizant , bývali frajer/frajerka, bývali kamarát alebo hocikto s kým ste pohádaný . Viete že sa poznáte ale ani sa nepozdravíte. Potom väčšinou pred kamarátmi poviete: No hádaj koho som dnes videl.
Cestu autobusom mám rád a beriem ju za zaujímavú lebo čítam v autobuse, čítam každý príbeh príbeh ktorý vidím , čítam to ako knihu , lenže nieje vymyslená. Možno vtedy ked si a niečo domyslím.To sa stáva pri mojej fantázií.
A koniec blogu ? Aký je záver a pointa ? Neviem možno to že žiadnu časť môjho dňa a života neprežijem v štýle ponahľam sa a stresujem,ale teším sa na cestu autobusom,teším sa na cestu výťahom a dokaže mi to zlepšiť náladu. Asi toľko. Zbohom.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.