Ráno idem do školy,tam dopisujem úlohy a dospávam.
Poobede sa snažím stále dostať von a večer už to je len chatovanie a písanie blogov respektíve nejaké básničky a také veci.
Nemám čas už skoro na nič.Raz,ked som si tak jedol raňajky a džabal sa v tých cereáliách mi prišlo na um že ako malé dieta som stále pozoroval lastovičky s balkona ako chytajú tie svoje mušky.
Zrazu som si povedal,kde sú preboha tento rok a pozrel som sa zamračene von oknom. A oni tam boli.Húfne nahánali potravu pre svoje malé ratolesti.Ako malému sa mi to strašne páčilo.Pamatám ako som sedel na balkone spustil som si nohy dolu zábradlím a sedel tam aj hodinu. A teraz ? Ved ja si nenájdem čas ani na
dobrú knihu či prechádzku kde som len ja a moja hudba.
Príroda.Ako dlho som nebol na nijakom výlete.Musím zastaviť.
Musím zastaviť tento kolotoč a aspoň pár krát do mesiaca byť sám so sebou a kochať sa prírodou okolo seba. V tomto uponáhlanom svete kde mi všetko uteká pomedzi prsty a najviac čas si musím uvedomiť aspon s času na čas ako mi je dobre a kto som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
zabudol som žiť tým čo mám rád...