rozoberám cenu môjho života,
vkladám do nich nádej,
ktorú prehluší len nemota.
Atramentom s ranej rosy,
kreslím si svoj svet,
polikám svoj osud,
hrou klamných viet.
Nostalgicky píšem,
na útržok papiera,
že blázon je ten,
kto ľúbil a popiera.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
purenarcissism
4. 10.októbra 2011 19:49
boha si čoraz lepší!...a naozaj...tá posledná veta...to je dokonalé...celá strofa..
Napíš svoj komentár