Pointy tu tiež veľa asi nebude, kedže idem písať o tom aký som neskutočný autista a o tom ako , neviem či vyhľadávam alebo či
som donútený, ale je to o tom , ako som sám. Mám priateľov mám dievča ale tak stále mám deň dva v týždni aj pre seba v ktorých som ako autista.
A čo robím ked som autista ? Spím život, ja kruto spím život to nieje normálne. Som unavený robím všetko čo len chcem .
Chcem chodiť tak chodim po lúke v snehu a fujavici jak taký debil
a potom sa rozhodnem že idem naspäť , otočím sa a tou cestou v polke lúky idem naspať.S nikým sa nerozprávam a autistujem . Inakšie som veeeľmi komunikatívnz človek , som rád stredobodom pozornosti ale toto je čo??
Idem do školy , som celý naštvatý že nemám úlohu a neviem
nič na francúštinu a čo zrobím ? Siahnem do vrecka a objavím
čo som chcel. Klúče, klúče od našej chatky za mestom kde som nebolasi sto rokov a šľohol som ich mame keby a robila nejaká akcia že sa ide tam , je od toho rok a ja som tam stále nebol tak
prečo nie teraz.
Vystípim s busu , pólka spolužiakov len čučí čo robím.
Len som im povedal že čo majú povedať triednej a išiel som si pol hodinu do kopca na našu chatu vo fujavici a v treskúcej zime.
Pomaly strkám kľúče do kľúčovej dierky a vychutnávam si ten jedinečný zvuk. Pár krát s nimi otočím a za zvuku vŕzdgajúcich dverí vchádzam do našej chaty. Cítim a vychutnávam si tu jedinečnú vôňu. Flaša vody na stole je úplne zamrznutá , čo tak narúbať drevo? Vyšiel som von a dostal som facku od nostalgie že som tú nostalgiu pomaly vracal.
Vidím našu romantickú lavičku kde som stále v lete doniesol frajerku a v čierno čiernej tme sme maly výhľad na úplne celé rozsvietené mesto. Pozerám na bunker ktorý sme si s mojim najlepším kamarátom postavili ešte ked sme mali asi 9 rokov. Sadol som si do neho a zapálil prvú cigaretu dňa.
Pozakrívaný od hlavy po päty v dekách a uterákoch pozerám do ohňa a rozmýšľam nad týmto všetkým aký som ja autista ale ako mi je fajne. Chľocem si fajný medovkový čajík a zohrievam sa . Vypol som. Konečne som vypol . Všetko som hodil za hlavu. Asi pre toto som autista asi musím byť sám a dostať tu zlobu zo seba. Občas si musím nájsť chvíľu kde som len ja a bozkávam moje kamarátky cigarety. Vtedy som ja viac ja ako hocikedy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár