6:30 zvoní my budím,ako stále este si ho odkladám o 15 minút.Strašne sa mi nechce íst do školy,zas tí istý debily.Mnohý by si najprv mysleli že hovorím o učiteľoch ale mýlite sa.Som samotár a loozer.Moji spolužiacu sú bežná parta deciek ktoré ma odsudzujú,no čo už na to som si zvykol,je to tak od malička.Dnes má prísť do školy nové decko.Hmm žiadna výhra další čo si bude zo mňa utahovať.
6:45 idem piť svoj zelený čajík.

Podivuhodné že cesta v autobuse je jedna z najobľúbenejšich častí dňa,áno viem som divný a dosť zúfaly ale aj na to som si už zvykol.Popočúvam pesničky a sledujem tých zaujímavých ľudí.Tá stará pani ide zasa do nemocnice.Stále má na sebe takú modrú zamatovú kožusinu a veľký biely šál.Vyzerá ako nejaká bosorka,v očiach má taký vystrašený výraz ako korisť zahnaná do kúta.Popravde my z nej idú zimomriavky po chrbte.No prišla moja zastávka ide sa do školy,uvidíme čo prinesie dnešný deň...

Po chodbe kde na mna pozeralo divne viacero párov očí.Vošiel som do triedy ako stále sa mi nikto nepozdravil,aj na to som si už zvykol (všimli ste si aký som prispôsobivý človek ?).Na lavicu si musíme dávať obrusi aby sme náhodou ju náhodou nepopísali.Každý ho ma priesvitný.Spoza môjho obrusu sa na mňa škerí Healy Williamsová.Spolužiaci sa väčšinou podpisujú na obrusi svojich kamošov.Ja tam mám jeden podpis.Jedno dievča ktoré sa ako jediné ku mne chová aspoň trochu milo.Napríklad pri projektoch je stále so mnou.

Prišiel niekto neznámi.Dievča v čiernych rifliach,pásikavom tričku,ryšavými vlasmi a nesmelím úsmevom.To je tá nová.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár