"Rýchlo vstávaj!!! Prichádzajú hliadky a určite nás hladajú nás". Zvolal na Tristana jeho spoločník s vylakaným a ustráchaným výrazom. "Och bože, čo len spravíme. Keď nás nájdu určite nas obesia hneď tu na tomto strome" zvolal v panike. "Veď pokoj, čo stresuješ" odvetil znudeným hlasom mladík "rýchlo vylez na strom a čuš". Ten neotálal a štveral sa hore ako najatý. Mladík vstal, rýchlo si pozberal veci a svižne vyšiel za ním.
Hliadka precválala okolo nich a zmizla za kopcom. "Ozaj ako sa vlaste voláš" opýtal sa Tristan. Odkedy sú spolu, takmer ani slovo nepreriekli. Ehm..ja som Gafer. Viem, hnusné meno ale čo už. A ty?" opýtal sa spätne. "Ja som Tristan. Takže, Gafer, potrebujem od teba pomoc na oplátku. Potrebujem sa nejak nenápadne dostať do paláca a ak by si vedel aj približne čo sa kde nachádza, tak to by bolo super". Gafer vypel hruď a hrdo prehlásil "no tak to máš teda poriadné šťastie" odpovedal rozžiarený a Tristan by si nikdy nemyslel že ešte pred minútou stálo ped ním ustráchané decko. "Robil som tam pomocníka v kuchyni a pri obsluhe kým ma bez udania akéholvek dôvodu nevyhodili. Tomu ver, že sa do paláca dá dostať aj nenápadne a aj bez vzrušujúcich ceremónií ako si to predviedol tam na námestí. Ale bez mojích rád asi ťažko. Musím uznať, že obratný si a s mečmi a nožmi to tiež vieš. Už dávno som nikoho takého nevidel. Výborné reflexy...hmmm..to by sa ti aj mohlo zísť keby nastali nejaké komplikácie ak mi rozumieš. "Dobre dobre, mohol by si prestať s tými drístami a prejsť k veci? Dosť sa ponáhlam totižto" prerušil ho mladík ktorý už strácal trpezlivosť. Zoskočil zo stromu a poriadne sa ponaťahoval. Gafer zoskočil tiež a povytriasal si lístie zo strapatých vlasov. Bol priemerne vysoký, priemernernej postavy, s hnedými očami, hnedými vlnitými, trochu dlhšími avšak vôbec neupravenými vlasmi a obyčajným, ničím výnimočným nosom. Vyzeral tak nezaujimavo, že nezaujimavejšieho človeka snáď Tristan ešte ani nevidel.
"No tak spusť, ako sa dostanem do vnútra?" opýtal sa mladík. "Pomaly pomaly priatelu" prerušil ho Gafer. "Hádam tu nebudeme kuť tajné plány s prázdnym žalúdkom". Zašiel za strom a priniesol odtial streleného zajaca. "Kým náš bojovník tuho bojoval s divokými snami, prišla dobrá víla a doniesla nám zajaca aby sme sa najedli" hovoril a pritom sa rozháňal zajacom. "Počuj, kým náš bojovník tuho spal, nezjedol si už dnes náhodou nejakú veselú kašu alebo niečo?" odpovedal Tristan s vážnym výrazom. Opäť sa uvolnil. "Takže poprvé, niesme priatelia a po druhé niesom hladný!". Gafer pozrel na neho a len nevýrazne mykol plecami. "Veď uvidíme" uškrnul sa.
Neubehla ani hodina a obaja už ležali opretí o strom, pred ohniskom z ktorého stúpala príjemná vôňa pečeného mäsa a so spokojným poloúsmevom si vyšprtávali a odplúvali zájdené zvyšky zo zubov. Nikdy by si mladík nemyslel, že by sa mohol cítiť tak fajn v spoločnosti napohlad absolútne nudného človeka. Ale páčilo sa mu to. Tá pozitívna energia vyžarujúca z jeho spoločníka ktorý by zaiste nezaváhal predať aj dušu diablovi aby si zachránil život blahodárne vplývala na jeho vnútro. Cítil že už rozpráva uvolnene ako kedysi a nešetrí pri tom ani ironickými poznámkami.
"No teda Gafer, ty iný si majster. Že práve teba vyhodili z kuchyne" pokrútil Tristan neveriacky hlavou. "To tam musia mať zamestnaných anjelov keď ťa takto uprednostnili pri prepúšťaní". Prehovoril Tristan po dlhej odmlke. "Tak, bylinky robia svoje. Ale aké a kde som ich nazbieral, to ti radšej nepoviem" riekol s potmehútskym úsmevom. Tristan sa zasekol s prstom v ústach. "Hah, ale nie pokoj" odvetil vzápäti. "No veď preto" usmial sa mladík. "No a čo sa týka tej kuchyne" povedal zamyslene "bolo v tom niečo iné. Ale nechcem teraz o tom".
"Tak dobre teda" vzpriamil sa Tristan "pristúpme už konečne k tomu plánu".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár