Otvorí dvere a vyvalí sa na neho príjemná vôňa čerstvého jedla, piva, ludová hudba a krik opilcov. Prejde pomädzi stoly, opitých mužov a usmievajúcich sa žien s až privelkým výstrihom a sadne si do tmavého kúta. Po chvíli k nemu príde velmi pekné dievča. Na sebe má zásteru a v ruke malú tabulku. "Zdravím, čo to bude?" spýta sa príjemným tónom. Objedná si pečené kuracie stehno a pohár piva. "Tu to ale vrie. Snáď nenastanú žiadne problémy" pomyslí si. No svojími myšlienkami akoby ich privolal. Znenazdajky sa k nemu pritacká jeden z opilcov. "Počuj, teba som tu ešte nevidel. Nechcel by si si dať tú kapucňu dolu aby sme ťa všetci lepšie videli?" zakričí mu do ucha a rukou sa trúfalo odváži strhnúť mu kapucňu. Mladík ho odstrčí a do opilca vojde zúrivosť. "Tak ty si ju nedáš dole?" rozbehne sa neho. Mladík prudko vstane, zblokuje nepresne mierený úder a tresne opilcovi hlavu o stôl až ten trochu zapraští. Zavladne ticho.
Opilec sa snaží vstať a vrátit úder ale od svojho plánu rýchlo upustí len čo sa jeho hlava opäť ocitne na stole a na krku ucíti niečo velmi tenké a chladné. Upokojí sa. "Vypadni" zašepká mu mladík do ucha. "A pšššt, jasne?" dodá. "Okej okej" odvetí teraz už celkom pokojný muž. Vstane a až teraz vidno na jeho tvári krv ktorá sa mu pustila z rozbitého nosa. Tackavým krokom zamieri k dverám pričom ešte vyvráti zopár stoličiek. Odide práve vo chvíli keď sa vráti čašníčka s jedlom. "Čo sa tu stalo? Opýta sa udivene. Nikto nereaguje. "Muzika hraj" nariadi. Opäť sa strhne hurhaj ako predtým.
"Nech sa páči" položí mu jedlo na stôl. "Ďakujem" odvetí mladík. "O počkajte prosím. Kde sa nachádza sídlo krála, prosím" zastaví ju ešte. "Asi máte na mysli pevnosť Black Rock. Tá sa nachádza asi šesť hodín peši odtialto na sever" odvetí. "Ďakujem pekne" poďakuje sa. "Nato ako vyzeráte, správate sa velmi slušne" pochváli ho. Mladík však rýchlo vypije pivo, položí drobné na stôl, stehno si vopchá do vrecka a bez slova vyjde z hostinca. "Uf, no konečne" vzdychne si a rezkým krokom sa vydá na cestu pričom si odhryzne zo stehna.
Prudko prší a fúka chladný vietor, avšak mladik to ignoruje. Mysel má uprimenú iba na jediný ciel. Dostať sa do pevnosti Black Rock. Vníma iba horizont z ktorého vyžarujú posledné lúče a matné obrysi veží pevnosti.
Slnko už takmer zapadlo. Naokolo je šero a ozývaju sa len mladíkové tiché kroky. Odrazu zastane. Jeho
Vycibrený sluch zachytí zvuky ktoré sa odlišujú od zvukov, ktoré počúva počas celej cesty. Šepot.
"Nehýb sa" skočí pred neho spoza stromu akási maskovaná postava s mečom v ruke. "No tak, vyval prachy" ozve sa spoza neho. "Vyzerám snad ako niekto kto má peniaze?" Postava sa rozhneva "nepočul si? Daj čo máš". Mladík pokojným hlasom odpovedá. "No tak dobre, dám vám čo mám".
Prudko sa otočí a nohou podrazí zbojníka za sebou. Ten spadne dezorientovaný na zem. Mladík k nemu priskočí, lahko mu dupne na hruď a tým mu vyrazí dych. "Ták jedneho by sme mali, ešte nám jeden zostal" povie posmešne. Druhý sa na neho zúrivo vyrúti s taseným mečom. Mladík sa svižne vyhne uderu mierenému na hlavu pričom lavou rukou mu chytí zápästie, šikovne ho vykrúti a pravým lakťom mu pre istotu ešte upraví nos. "Ešte niečo páni?" spýta sa. "Počuj padábe, rýchlo!!!" povie ten s rozbytým nosom zaliatým krvou. "Uh uh, áno padáme odpovie druhý snažiac sa chytit dych. Obidvaja sa tackavo rozbeú a stratia sa v lese.
"To bolo lahke a bezbolestné. Kiež by všetky súboje boli takéto" pomyslí si a usmeje sa. Medzitým sa vyjasnilo a slnko úplne zapadlo. Začínaju spievať cvrčky v tráve a na oblohe sa začínajú objavovať prvé hviezdy. Trochu sa strhne keď znenazdajky zahúka sova ale pokračuje v ceste pričom mesiac mu osvetluje cestu.
Pevnosť Black Rock je už na dohlad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár