Keď sú už úplne blízko, odrazu ich vyruší prenikavý a štiplavý dym. "Ide to od chatrče" strhne sa mladík a vyskočí na rovné nohy. Uvidia dym stúpajúci z lesa a začujú praskať drevo ako pri horení. Mladík sa rýchlo rozbehne a dievčina za ním.
Dobehnú na čistinku a ostávajú v úžase. Chatrč je v plameňoch. "Artuuuuuur kde si, ozvi sa" zakričia obidvaja. "Pomoooc tu som" ozve sa z chatrče. Mladík vbehne do zadymenej izby pridržajúc si okraj košele na ústach. Zbadá starca ako leží na zemi, kašle a nevládze vstať.
"Tristan, chlapče, nechaj ma a rýchlo uteč s Elie. Zistili že si tu a prišli po teba. Je to PASCA!! No tak vypadni už" nalieha muž. "Nie nenechám ťa tu" odpovedá. Pomôže mu vstat a vyjde von pridržajúc starca. Len čo sa zotrikrát hlboko nadýchne čerstvého vzduchu pozrie sa pred seba a vidí Elie ako sa zvýja v zajatí dvoch vojakov, chce zakričať no vzápetí ucíti úder do zátylku a nasleduje temnota pred očami.
Pomaly otvára oči. Rozmazané postavy sa začínajú zaostrovať. Je zavesený na strome s pripútanými rukami a len tak-tak stojí na špičkách. Podobne je na tom aj starec. "Aaaa už sa prebral. To trvalo teda" pred ním sa zjaví vyzjabnutá tvár chlapca, približne rovnako starého ako on. "Tak konečne sa stretávame braček" povie a jeho tvár je len niekolko centimetrov od mladíkovej. Ich tváre sú však neporovnatelne iné. Kým Tristanova je pekná a vznešená, chlapcova je biela, chudá a v jeho výzore bádať krutosť a chladnokrvnosť. "Nechaj ho" zakričí Artur. "Ale ale, už sa prebudil aj náš zradca, ktorý tak dlho ukrýval môjho milovaného brata" povie pohrdavým tónom. "Haran" osloví jedneho z vojakov "vieš čo robíme so zradcami" zavelí. "Iste, môj Lord". Vojak tasí meč, podíde k Arturovi a jedným ťahom ukončí život statočného a čestného muža. "Chcel som aby to každý videl, ale hlavne ty" povie pokojným chladnokrvnym hlasom a pritom pozrie priamo do mladíkových zelenomodrých očí.
"NIEEEEE" zakričí mladík spolu s dievčinou naraz. Jeho mozog akoby sa zastavil. V ušiach mu zalahlo a videl iba hlavu svojho druhého otca ako klesá dopredu, jeho telo sa uvolnuje a ostáva bezvládne visieť na strome.
"A teraz naše krásne dievčatko. Ó si naozaj nádherna" povie žiadostivo. "Haran" zavolá opäť na vojaka. "Ano môj Lord?" postaví sa do pozoru. "Vieš čo máš urobiť. Alebo nie, počkaj! Túto si berieme zo sebou. Možno sa nám zíde, napríklad ako tanečnica" rozhodne sa a premeriava si ju od hlavy po päty. "Niee nechaj ju na pokoji" strhne sa mladík ktorý si uvedomí realitu. "TICHO" zajačí chlapec v královskom obleku. Vtom pricvála jazdec so správou, že sa blíži nepriatel s vojskom. "Aaale nie, do pekla! Akurát teraz. No nič. Haran, vieš čo máš urobiť, spolieham sa na teba. A nezabudni zahladit stopy" opäť zavelí. "Ano môj Lord". Mladý král nastúpi do koča spolu so zviazanou Elie a Tristan sa len bezmocne pozerá ako ju odvádzajú. Keď odídu, vojak k nemu pristúpi a hrot meča priloží na mladíkov krk. Hlboko sa nadýchne, no vzápätí opäť vydýchne "Ach, ja to nedokážem, nie keď viem kto skutočne si" vzdychne si. Mladík si spomenie na tú tvár. Je to ten vojak ktorý mu už raz zachránil život asi pred tromi rokmi ked ho pri podobnej situácii nechal ujsť. Vojak zloží meč z jeho krku a jedným ťahom mu presekne povrazy. Mladík sa zvalí na zem a horko sa rozplače pri pohlade na Artura. Vojak sa na neho pozrie a povie "Prepáč že som to urobil ale nedalo sa inak. Skončil by si rovnako keby neodišli. A prosím, nikomu sa neukazuj, inak je so mnou amen". Nastúpi na koňa a odcvála.
V mladíkovi sa v tej chvíli prebudí niečo iné....temné. Narýchlo pochová svojho náhradného otca a vojde do napoly zhorenej chatrče. Vojaci ju uhasili aby nevznikol lesný požiar. Nadvihne tajné dvierka na podlahe a vyberie odtial dva mierne zakryvené meče ktoré si sám ukul presne pre seba pretože za posledný rok práce v dielni prevzal výlučne on lebo Artur velmi oslabol po chorobe ktorú prekonal. Dúfal že ich nikdy nebude musieť použiť. Ďalej vybral postroj aby mohol nosiť meče na chrbte, a pre ostatne zbrane vrátane vrhacích nožov ktoré si tiež sám, ako nadšenec zbraní ukul. Nakoniec čierny plášť ktorý dostal od Artura ked išiel prvýkrát s Elie do mesta.
Zaspomína si a o to viac v ňom vrie hnev.
Za ten čas čo býval s týmito luďmi sa vypracoval na skutočného tvrdého, no vo vnútri stále citlivého bojovníka. Zosilnel, nadobudol výdrž i húževnatosť. Naučil sa techniky priameho boja ale aj to ako potichu a nenápadne usmrtit človeka. Naučil sa tiež dokonale bojovať s dvoma mečmi, i proti viacerím súperom, či vrhať nože a strielať z luku. Artur ako člen ochranky predošlého krála ho naučil koncentrovať sa na boj, odpútavať alebo miasť nepriatela a mnoho iných veci ktoré z neho činili skutočného bojovníka nielen silou, ale aj umom.
Nasadi si postroj, zo spodu si zasunie meče aby ich mohol jedným ťahom vytiahnúť tak, aby mu smerovali pozdlž rúk a tvorili tak akísi štít. Zapne si plášť, nasadí kapucňu ktorá mu zahaluje celú tvár a je mu vidieť iba ústa. Zastrčí si útočné dýky a vrhacie nože do postroja a čižiem a je hotový.
V izbe už nestojí tichý, citlivý, plachý chlapec, ale tvrdý, zamračený a tajomný muž, ktorého nič nezastaví v pomste svojho otca a oslobodenia dievčaťa ktoré miluje a nestihol jej to ani povedať.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
otvoreneokno
13. 4.apríla 2011 12:45
Pripomína mi to tie RPG hry, či čo to kedysi tak strašne bolo v móde.
Napíš svoj komentár