Všetko naokolo je šedé akoby v tieni. Z trosiek ešte stúpa čierny dym. Nikde niet ani náznaku života. No zrazu začuje akési zvuky. Sú to konské kopyta. Prichádzajú dvaja jazdci, on ich spoznáva. Sú to ti dvaja ktorí ho spútavali presne na tomto mieste. Mladík sa ani nepohne hoci idú priamo na neho a stane sa presne to čo predpokladal. Jazdci prejdú skrz neho a zastavia sa o niečo ďalej. Zoskočia z koňov a oprú sa o trosky voza naloženého drevom.

Po chvíľke ticha sa jeden ozve: "hmm ten mladík neurobil pravé najlepšie že sa pokúsil ujsť". "Nie" povzdychol si druhy. "Je to moja vina že je mŕtvy. Naschvál som ho slabo zviazal aby mohol ujsť. Vieš kto to je? Je to nevlastný brat toho sopliaka ktorý sám seba nazýva Lord". Mladík skoro spadol z nôh. "Raz keď som strážil jeho stan počul som ako sa o tom s niekým rozprava a hlas sa mu veľmi triasol. Veru poznal som jeho otca a s týmto sa nedá ani porovnávať“. Pokrúti hlavou, a náhle sa preberie z pochmúrnych myšlienok.“No musíme teraz nájsť ten prsteň. A o tom čo som ti povedal ani muk". Keď sa otočili až vtedy si mladík všimol že majú čierne plášte a na nich symbol ktorému nerozumel.

V tom obloha a všetko dookola stmavlo a začalo rotovať a rozmazávať sa. Mladík ešte na chvíľu zazrel dvoch jazdcov ako sa zhovárajú a začul zopár slov: "keď nájd............steň.......átime sa do .....vnosti Black ......"

Akási sila silnejšia ako čokoľvek iné ho vťahuje akoby do čiernej diery nech sa akokoľvek snaží.

Dlhá tma ktorá trvala len niekoľko sekúnd, no jemu sa zdá ako nekonečno.

Odrazu pocíti opäť tu strašnú bolesť v chrbte. Otvorí oči a prvé čo uvidí je tvar mladej dievčiny. Jej oči sú hlboké ako dve studnice a vyžaruje z nich pokoj a láska. Jej ľahký úsmev pôsobí ako nejaké analgetikum. Ohnivočervené vlasy jej spadajú do tvare a tak nemôže vidieť jej tvar úplné. Ale tie oči...ešte nikdy také u nikoho nevidel.

Zdvihne pravú ruku a zbadá že už nie je priesvitná. Ohne prstami, ľahko sa usmeje a pohladí dievčinu po vlasoch. Pokúsi sa vstať ale ukrutná bolesť ho núti ostať ležať. Až vtedy si všimne že leží v nejakej chatrči pred krbom z ktorého sala príjemne teplo a na sebe ma kožušinu z medveďa. Opäť pozrie na dievčinu a ta anjelským hlasom prehovorí: "ahoj, no konečne "usmeje sa "ako sa voláš?" "K k kde to som?" odpovedá roztraseným hlasom."Len pokoj, si v dobrých rukách" odpovedá dievčina. Hlboko si povzdychne a povie "m moje meno je “ nestihol ani dopovedať a hlava mu opäť ovisne a upadáva do spánku, tentoraz skutočného.

 Blog
Komentuj
 fotka
katuska8808  19. 3. 2011 22:20
jooj... toto sa mi páči
 fotka
omnia  7. 10. 2011 12:01
piekné len mne troška vadi že tam stale dávaš mladík..a dievčina a tak, co kdyby si im dal mená?
 fotka
omnia  7. 10. 2011 12:02
teda aspon jemu..ch
 fotka
magick55  7. 10. 2011 12:14
@omnia ďakujem

oni majú mená ale až v ďalších častiach lebo keď som to písal tak som ešte nevedel ako sa budú volať
 fotka
omnia  7. 10. 2011 23:04
Napíš svoj komentár