Po chvíli dôjde k bráne. Prejde pomedzi dvoch obrovských strážcov s kamennými tvárami. "Hej ty, počkaj" ozve sa jeden. "Áno?" odpoveda znepokojene. "Nože si daj dole tu kapucňu". Mladík citi ako sa mu čosi splašene trepe v bruchu, ruky sa mu začínajú triasť a do hlavy mu stúpa horúčava. Pomaly si teda stiahne kapucňu a stražcovia si ho opatrne premeriavajú. "Kto si?" spýta sa druhý. Mladíkov mozog však pracuje ako zamrznutý. "Jja ssom len pocestný" odpovedá nervózne. "Hm pocestný a takto ozbrojený?" spýta sa začudovane vojak. "No áno, teraz sa to tu hmýri zbojníkmi" akosi z neho opadne tá nervozita a rozviaže sa mu doteraz stuhnutý jazyk. "No to je pravda. Ale teraz pekne tú díku odovzdaj". Mladík akosi tušil že to budú od neho vyžadovať a tak si vopred pripravil díku tak aby ju bolo vidieť s pod plášťa a nemuseli ho prehladávať. Vyšlo mu to. "Dobre teda, tu je" podá ju jednému zo strážcov. "V poriadku, možeš ísť. Dúfam že už viac nič nemáš" opýta sa druhý nedôverčivo. "Nie nie, načo by mi to bolo" odpovie s úsmevom a vykročí.
Pred ním sa vynorí námestie obkolesené drevenými domami tesne vedla seba, ba niektoré sú aj spojené strechami. No prvé čo mu udrie do očí, je obrovský palác s množstvom balkónov, zástav a nespočetným množstvom rôznych kvetín a rastlín. "Lord si asi potrpí na výzdobu a honosnosť. Chcel by som vidieť palác aj z vnútra keď takto vyzerá z vonku." pomyslí si.
Prejde ďalej a zbadá akýchsi mužov, ako čosi stavajú, pravdepodobne šibenicu. Po chvíli zbadá aj trestanca ktorý je spútaný pri jednom stlpe a chveje sa pri každom údere kladiva. Na tvári má množstvo modrín a na niektorích miestach má dokonca vytrhnuté vlasy. Je to pravdepodobne posledné psychické mučenie pred popravou.
Mladík sa nenápadne prikradne za neho. Všimne si pritom malého chlapca ako za jedným domom cez malý otvor v hradbách vyháňa ovce.
Postaví sa do tieňa a potichu sa spýta "počuj, čo si spáchal že ťa idú popraviť?" potichu zašepká. "Väzeň sa zlakne a prudko sa otočí. "Hlupák, neotáčaj sa inak ma prezradíš" zasypí mladík. "Prepáč" ospravedlní sa. "idú ma popraviť, pretože som chudobný a mám velký dlh u krála. Ach, neviem čo bude s mojim otcom, je už velmi starý. Mladíkovi sa takmer rozum zastaví nad krutosťou jeho brata. "A kedy ťa popravia?" opýta sa. "Neviem, o pol hodiny? Hodinu? Čo ja viem?" odpovedá. Mladík sa nakloní bližšie a šepne mu "buď pripravený. Až sa prepadlisko otvorí, tak spadneš dole na zem. Ja zatial odpútam pozornosť a ty rýchlo a nenápadne prebehneš ku tamtej ovčej bráne a újdeš. Stretneme sa potom vonku. Jasné?" zdôrazní. "Myslím že to nevýjde. Ale dobre" väzeň sa otočí aby sa ho ešte čosi spýtal, no nikoho tam už nevidí.
Je čas. Bubeník udiera rýchlym tempom až prestane. Akýsi vojak prečíta rozsudok a opäť sa rozlahne zvuk bubna. Mladík číha skrytý v tieni jedného z blízkych domov. Pomaly vyťahuje nôž a sústredí sa na jediný ciel. Lano. V hlave si vypočítava potrebnú rotáciu noža a silu švihu. Zatvorí oči a úplne sa upokojí.
Ludia len mlčky pozerajú na mladého muža, ktorý stoji na šibenici so slučkou na krku a počíta posledné sekundy svojho života.
Kat podíde ku páke ktorou otvorí prepadlisko. Bubon utíchne.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nikiy
19. 5.mája 2011 18:20
pokracovat
Napíš svoj komentár