Vedla stánku uvidel niečo červené. Čas pre neho akoby zastal keď dievčina s červenými vlasmi otočila hlavu smerom k nemu. Vedel že ho nemohla vidieť ale predsa len sa inštinktívne ešte viac prikrčil a stiahol si kapucňu ešte nižšie. V rukách držala podnos s čerstvým ovocím a držala ho tak aby sa chlapec mohol bez problémov načiahnúť po ďalšom kúsku. Na sebe mala len špinavé lahké šaty ale aj keď bola bosá, trochu špinavá a oblečená ako lahká žena, nestratila svoju hrdosť a dôstojnosť ale pôsobila naozaj impozantne. Jeho pohlad upútal prívesok na jej krku. Bol to jednoduchý ornament, ktorý jej kedysi dávno venoval k narodeninám.
"Tak už to bude?" Lord s krikom vykukol zo stánku, mávol na kata a pritom si slastne odplul. Mladík skrčený v tieni jedného domu si odrazu na dievčine niečo všimol. Keď trochu pootočila hlavu, v slnečnom svetle sa objavila velká modrina na lavom líci. Na jej tvári bolo vidno tolko pohrdania nad tým čo robila, kolko len bolo možné. V jej očiach plála tá istá nenávisť a hnev akú videl v ten deň keď ju na Lordov príkaz uniesli a Artura dal zabiť. Nebyť jedného správneho vojaka a šťastnej náhody, zaiste by skončil rovnako. Do mladíka pri pohlade na modrinu na krásnej tvári jeho lásky akoby vošlo sto hromov. Chcel okamžite pribehnúť ku tomu stánku a zabiť toho krutého chlapca, svojho brata, za všetko čo spôsobil. Vtom sa však s hukotom otvorilo prepadlisko na šibenici a väzeň prepadol. Slnko zašlo za oblak a celé námestie sa ponorilo do tieňa. Väzeň s trhnutím ostal visieť a hombať zo strany na stranu ako húsenica pričom so sebou nekontrolovatelne začal šklbať a naprázdno otvárať ústa.
Mladík nemal času na rozmýšlanie, musel si splniť svoj záväzok. Okamžite teda vybehol zo skrýše s pripraveným nožom a zastavil sa uprostred davu tesne pred šibenicou. Zamieril a vrhol tak, ako už mnoho krát pred tým keď ešte býval spolu s Arturom a Elie a cvičil svoje zručnosti. Nôž sa s brnkotom zapichol do trámu pričom presekol lano na ktorom sa zmietal trestanec. Odsúdenec sa zosypal pod šibenicu ako vrece zemiakov. Strhol sa zmätok a to práve mladíkovi vyhovovalo. Vytiahol druhý nôž a rozbehol sa ku šibenici pričom v behu hodil nôž kašlajúcemu väzňovi. Ten nezahálal a ihneď sa pustil do práce. Mládík sa otočil a zamieril ku stánku. Uvidel však ako sa už približujú posily a preto ešte viac zrýchlil. Šikovne sa vyhol strážiacemu vojakovi a podkopol nohy jednému z otrokov ktorí držali stánok. Ten okamžite lahol na chrbát a celý stánok sa prevrátil. Mladík chcel chytit Elie za ruku a újsť, avšak posily práve dorazili. Okamžite siahol za chrbát a vytiahol dva lesklé, krátke, mierne zakrivené meče pričom zaujal obrannú pozíciu. Jedným mečom stihol okamžite vykryť ranu ktorá by mu bezpochyby rozpolila hlavu na dve polky ako tekvicu a druhým vzápäti sekol. Ucítil mierny odpor naznačujúci že zasiahol protivníka. Ten okamžite pustil meč a chytil sa obidvoma rukami za krk. Pomädzi prsty mu začala presakovať a striekať krv a okamžite padol na kolená. S vypúlenými očami a neopísatelným výrazom v tvári padol tvárou na zem.
Mladík sa pri pohlade na telo ležiace v kaluži krvi nevládal ani pohnúť. Nemohol uveriť tomu čo sa práve stalo. Čo urobil. Jeho prvá obeť. Vedel že raz ku tomu dôjde, avšak nikdy si to nevedel takto predstavit. Z toho ho však rýchlo vytrhol výkrik ostatných vojakov ktorí taktiež tasili meče. Odrazu uvidel ako z prevráteného stánku vystrčil hlavu prelaknutý mladý panovník. Mal rozťaté obočie a zopár škrabancov na líci. V jeho očiach sa zračil strach a zmätok zmiešaný s úžasom a prekvapením. "To máš za tú modrinu" pomyslel si Tristan. Chcel k nemu priskočiť a tú trčiacu hlavu mu useknúť avšak to by bola istá smrť a Elie by tak už nezachránil. Otočil sa teda a rozbehol sa smerom k šibenici. Šikovne na ňu vyskočil a pritom strčil do kata ktorý sa zrútil rovno na stôl pod šibenicou za ktorým sedeli sudca a vysokopostavený vojak ktorý čítal rozsudok. Mladík zoskočil do davu ktorý ho okamžite spoznal. A stalo sa to, čo mladík vôbec neočakával. Dav mu začal pomáhať. Ludia sa mu ustupovali a prenasledujúcich vojakov naopak brzdili. Mladík sa však v tom zmätku trochu dezorientoval. Zabudol kde je tá ovčia brána no keď zbadal prikrčeného väzňa ktorý utekal medzi domy a hneď sa zorientoval. Nemohol však utekať za ním pretože by ho zaiste pnasledovali a tým by všetko pokazil.
Vbehol teda do jednej stodoly a rýchlo za sebou zaprel dvere. V tom prachu prechadzajúce lúče slnka cez škáry vyzerali magicky. Rýchlo sa poobzeral a zbadal malý otvor v streche. Vyskočil na trám nad sebou a s námahou sa naň vyštveral. Otvor bol však ďalej a tak preskočil na ďalší trám ktorý bol presne pod otvorom a takmer sa zosypal na zem. "Sakraaa" nezdržal sa nadávky. Ozvalo sa lomcovanie dvermi. Mladík sa rýchlo zavesil okraja otvoru a tentoraz s omnoho väčším vypätím síl sa vyštveral na slamenú strechu práve vo chvíli keď sa dvere rozleteli a dnu vpochodovali asi desiati vojaci. Uvidel tu riavu pod sebou a nedalo mu neusmiať sa nad tým čo spôsobil. Vojaci, ludia i zvieratá behali hore dole ako mravce keď im niekto rozbije mravenisko. Už takner zabudol aké to je. Naposledy sa usmieval azda v ten deň na lúke, keď sa s Elie nháňali, tesne pred tým ako ich prepadli. Opatrne zišiel dole aby snáď nestúpil vedla. Zospodu začul výkriky "je na streche, rýchlo!!!". Pripravil sa a skočil na strechu domu ktorá bola od stodoly asi tri metre, avšak bola nižšia, preto pristál bez problémov. Odtial lahko zoskočil na zem a rozbehol sa poza domky až uvidel ten malý otvor s mrežou. Rýchlo ju odtiahol preliezol otvorom a zase ju za sebou zatiahol.
Tam ho už čakal jeho nový spoločník.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hereiam
16. 6.júna 2011 00:28
a to takéto nedokončené necháš?
Napíš svoj komentár